Neodborne, ale predsa len najčastejšie a najzaujatejšie sa však príslušnými problémami zaoberajú tí, pre ktorých sa stáva otázka rodiny osobným problémom.
Sú to jednak mladí ľudia, ktorí o svojej budúcej rodine ešte len uvažujú, a jednak (a vari väčšmi) tí, ktorí sa už stihli "popáliť" a hľadajú riešenie, východisko zo zložitej situácie. Nad problematikou sa neraz hlbšie zamýšľajú i rodičia, ktorí si robia starosti o svoje deti, či už dospievajúce, alebo v manželstve .nespokojné, ako aj mladí ľudia, ktorí by zasa chceli pochopiť problémy svojich rodičov žijúcich v nezhode.

Celým okruhom otázok svojho perspektívneho rodinného života by sa mali skutočne intenzívne zaoberať predovšetkým tí, ktorí majú založenie vlastnej rodiny pred sebou, tí, ktorí sa stávajú "kováčmi" svojho šťastia, najmä rodinného šťastia (alebo možno nešťastia). Na povolanie či na športovú alebo kultúrnu činnosť sa človek pripravuje štúdiom, výcvikom, školením, tréningom alebo cvičením. Je potom vôbec možné, aby sa dala schopnosť budovať a udržiavať si uspokojivý, hrejivý, všestranne plodný rodinný život nadobudnúť len tak pomimo, bez chcenej, uvedomenej, sústavnej, kvalifikovanej alebo lepšie povedané bez kvalifikovane a múdro riadenej prípravy? Mnohí to asi skúsili takto, a práve preto stroskotali. Škoda, že často až v tejto fáze začínajú s uvedomelým poznávaním takej nesmierne širokej, zložitej a životne dôležitej problematiky. Nech to však slúži aspoň ako výstraha pre tých, čo by mohli nájsť správne cesty budovania dobrých rodinných vzťahov hneď na začiatku, ešte prv, ako sa ich život dotkne z tej bolestivejšej stránky .
Kto si chce postaviť dom, musí sa to najprv naučiť. Čo by sme si pomysleli o človeku, ktorý by začal stavať dom bez akýchkoľvek znalostí a až potom, keď sa mu stavba zrúti, začne sa učiť, ako treba správne postupovať? A pritom by to ešte nebolo najhoršie, ak môže začať znova a už poučený dovŕši stavbu do úspešného konca. No koľkí si najprv "budujú" rodinu naivne, laicky, nepoučene, podľa nepodložených predstáv; až vtedy, keď sa im "rodinná stavba" zrúti, začínajú vážne uvažovať, hľadať poučenie a chceli by začať odznova. Život je iba jeden, a druhý pokus je už vždy zatienený nielen vekom, ale aj troskami prvých skúseností, ktoré sa nedajú nikdy celkom vymazať, "odpratať", ako je to pri odstraňovaní trosiek neodborne stavaného domu. Dom, byt, nábytok či autá sa dajú vymeniť, predať; možno sa odsťahovať, zmeniť zamestnanie, no svoj život nik nemôže ani predať, ani vymeniť. A to sa týka aj rodinného života! Tento život treba budovať vedome raz navždy, pretože to, čo sa v tejto oblasti urobí, dobre alebo zle, to sa vlečie s človekom do konca. Nemožno nič jednoducho odpísať a začínať znova.