Ak sa rodičia hnevajú pre temperamentnejšie chovanie a považujú tento nadbytok energie za krutú daň rodičovstvu, dieťa vzápätí pochopí, že je viac príťažou než požehnaním.
Keď vo chvíľach usmernenia dieťa cíti, že je rešpektované, nestratí sebaúctu ani v okamihoch, keď urobí niečo veľmi nepekné. Bude ho mrzieť jeho chyba, ale zostane mu viera, že problém prekoná. Ak však ochromíme jeho sebaúctu pre jeho nesprávne konanie, zbavíme ho vedomia vlastnej hodnoty. Čím menej lásky pociťuje dieťa v týchto chvíľach, tým cielenejšie bude odmietať rodičovskú autoritu a iné cesty k náprave. Čím plnšie uspokojíme detskú základnú potrebu po sebaúcte počas kárneho opatrenia, tým menej vzdoru bude prejavovať. Pokarhanie má byť nerozlučne späté so sebaúctou.

Päť zásad správneho usmernenia dieťaťa - podľa Nancy Van Peltová – „Zajtra znova a inak“.

1. Získaj a udržuj si rešpekt.
Rešpekt je obojsmernou cestou. Ak matka znižuje dieťa pred priateľmi a otecko má uštipačné poznámky, nemali by spätne od dieťaťa očakávať prejavy úcty. Rodičia, ktorým sa podarí získať si úctu dieťaťa už v rannom veku, zvyčajne si ju udržia i v období puberty.
2. Stanov hranice.
Tam, kde sa stretávajú dva životy, je potrebné vymedziť hranice pre udržanie priateľských vzťahov. Dieťa potrebuje vedieť, čo mu dovolíš a čo je zakázané. Zníž počet obmedzení a zákazov na únosnú mieru, aby ich dieťa mohlo chápať ako rozumné. Akonáhle dieťa dospeje, uprav alebo zruš obmedzenia, ktoré už neplnia svoj účel. 3. Vysvetli dieťaťu, prečo sa má riadiť danými zásadami.
Dlhodobým cieľom rodičov je, aby naučili dieťa ovládať svoje chovanie, robiť uvážené rozhodnutia, zvažovať dôsledky skôr než volí, samostatne riešiť osobné problémy a dopredu plánovať. Akonáhle dieťa pochopí, že jeho jednanie prináša dôsledky, dokáže sa lepšie rozhodovať i bez rodičov. Rodičia by mali naučiť dieťa, aby uvažovalo o dôsledkoch vlastného konania.
4. Prikáž raz a jasne – potom konaj.
Keď dieťa príde k stolu so špinavými rukami, nemusíš opakovať starú pesničku: „Koľkokrát ti mám hovoriť, aby si si najprv umyl ruky!“ Vezmi jednoducho zo stola jeho tanier a príbor a nedaj mu žiadne jedlo, pokiaľ nepríde s čistými rukami. Druhýkrát už mama nebude musieť vysvetľovať, prečo na stole niektoré taniere chýbajú. Dosahovať vyžadované obyčajnými vyhrážkami, to je úbohé jednanie. Narušuje rodičovsko-detské vzťahy. Čin navodí poslušnosť oveľa rýchlejšie než slová – s menšou námahou rodičov a s menej slzami zo strany detí.
5. Vyváž disciplínu láskou.
Extrémy sú zriedkakedy dobré, zvlášť v oblasti výchovy detí. Prehnane autoritatívny, alebo povoľný, tvrdý či nedôsledný, to všetko sú krajnosti, ktorým sa treba vyhnúť. Dieťa sa rýchlo naučí reagovať na požiadavky každého z rodičov a podľa nich sa potom chová.