Stal sa pevnou súčasťou života. Je symbolom modernej spoločnosti. Sprevádza nás ako tieň, voči ktorému nikto nie je imúnny. Postihuje telo i dušu a výraznou mierou sa podpisuje pod predčasné ukončenie ľudskej existencie. Týmto fenoménom je stres.

Čo je vlastne stres?
Keď Hans Selye, priekopník biologicko-lekárského učenia o strese napísal v roku 1982, krátko pred svojou smrťou: „Daroval som všetkým rečiam sveta nové slovo – STRES,“ určite netušil, že pojem stresu bude tak často používaným. Na medzinárodnom sympóziu výskumu stresu v roku 1987 v Bratislave sa konštatovalo, že existuje asi 200 definícií stresu. Anglické slovo stres pochádza zo starého francúzskeho výrazu „estrecier“, (čo znamená prinútiť, použiť násilie), ktoré je zase odvodené z latinského „strictus“, (čo znamená uťahovať, stláčať). Z uvedenej analýzy je zrejmé, že stres môže jednoducho znamenať byť vystavený istým silám alebo tlakom. Odborníci konštatujú, že stres je jednak pozitívny, jednak negatívny - čo závisí od vplyvu vonkajšej sily. Preto rozlišujeme tzv. E u s t r e s (Eu – pravý, ktorý podporuje zdravie a výkonnosť) a D i s t r e s (Dis – rušivý, vyvádzajúci z rovnováhy). Dr. Selye v tejto súvislosti tvrdil, že bez stresu sa nedá žiť. Naopak však platí, že nadmiera stresu spôsobuje smrť. Keďže sa často zdôrazňuje negatívna stránka stresu, (väčšinou sa chápe ako úzkosť či tieseň), v našom vedomí preto prevláda predstava, že stres je sila, ktorá zapríčiňuje psychické vyčerpanie a utrpenie. Používanie slova stres v bežných životných situáciách vystihuje práve tento negatívny aspekt.

Ako vzniká stres?
Stres má dve základné zložky: Stresové faktory, čiže momentálne okolnosti, ktoré spôsobujú stres a reakciu na stres, teda odpoveď človeka na stresové faktory. Ak hovoríme o strese, treba zdôrazniť, že neprichádza nepozorovane za svojou obeťou, ani na ňu nestriehne v nijakom nepredvídateľnom okamihu. Človek je tvor obdarený schopnosťou rozpoznať množstvo signálov, ktoré indikujú blížiace sa nebezpečenstvo. Od svojho vzniku, až po najkritickejší moment prebieha stres v troch fázach. Prvá fáza je v a r o v n á - túto fázu tvorí jasné varovanie, že je prítomný stres. Najprv sa objavia telesné reakcie, ktoré sú pre človeka varovaním a súčasne i výzvou na obozretnosť. Ak stresová situácia začne: „prerastať“ človeku cez hlavu a jedinec si uvedomí, že už nemá dostatok potrebnej sily, prihlásia sa pocity skutočného stresu. Takú situáciu nazývame varovnou fázou.