Vedúci, ktorý zdôvodní, prečo žiada isté veci, môže očakávať skôr pozitívnu reakciu od svojich podriadených. Azda najlepšie výsledky dosiahne vedúci tým, že dokáže oceniť dobrú prácu podriadených napr. úprimnou pochvalou. Umenie zaobchádzať s ľuďmi je i umením motivácie. Žiaľ, často sa stáva, že vedúci veľmi rýchlo zabúda na túto elementárnu zásadu a svojím prístupom k podriadeným je typickým prototypom toho, ako pôsobiť demotivujúco. Pochopiteľne, niekedy musí poukázať i na chyby a nedostatky. Aj vtedy však môžu vzájomné vzťahy zostať na dobrej úrovni.
Ak sa jedinec nachádza v pozícií podriadeného, má tendenciu domnievať sa, že za všetky problémy môže šéf. Taký postoj však vytvára negatívnu atmosféru. Mal by sa skôr usilovať rozpoznať, za čo nesie zodpovednosť on osobne. Ak je vedúci príčinou stresu, je dobré snažiť sa s ním o danom probléme otvorene porozprávať. Na takýto rozhovor je dôležité zvoliť vhodný moment a zaujať pritom pozitívny postoj. Dobrá komunikácia v zamestnaní je nielen vec žiaduca, ale i nevyhnutná. Preto pri vzájomnom kontakte musíme dodržiavať určité nosné princípy, ktoré sa časom môžu premeniť na dobré návyky a ktoré nám pomôžu zlepšiť komunikáciu na pracovisku. Ide o tieto zásady:
-snažme sa vyjadrovať svoje myšlienky zreteľne,
-nepoužívajme žargón, prípade neznáme výrazy, ktoré nie sú bežné. Ich používanie môže vytvárať dojem vzdelanosti, určite však nenapomáha dorozumeniu,
-vyhýbajme sa v komunikácií subjektívnym výrokom (ak rozoberáme istú situáciu, mali by sme to robiť čo najobjektívnejšie),
-pamätajme, že ironický, kritický alebo nepriateľský tón oslabuje dôveryhodnosť našich slov,
-dbajme na správne používanie neverbálnej komunikácie. Keď s niekým hovoríme, býva dobrým zvykom pozerať sa mu do očí. Náš pohľad by mal byť pritom prirodzený a nemal by obsahovať prejav, ktorým by sme dávali najavo svoju nadradenosť. Gestikulácia rúk môže vhodne podčiarknuť význam toho, o čom hovoríme.