(U detí a dospievajúcich môže dominovať zvýšená podráždenosť.)
2. Dlhší čas úplná alebo veľmi zreteľná strata radosti zo života.
3. Významné zvýšenie, či zníženie chuti do jedla, hmotnosti alebo oboje.
4. Poruchy spánku, takmer každý deň buď nespavosť alebo nadmerná ospalosť.
5. Pocity zvýšenej podráždenosti alebo intenzívnej spomalenosti.
6. Strata energie a každodenný pocit únavy.
7. Takmer neustále pocity viny a zbytočnosti.
8. Neschopnosť koncentrácie, objavujúcej sa takmer každý deň.
9. Opakujúce sa myšlienky o smrti alebo samovražde.

Naviac musia byť splnené aj ďalšie kritériá: vyššie uvedené príznaky by nemali nasledovať alebo sprevádzať manické epizódy (také ako u maniodepresívnych alebo iných ochorení), mali by narušovať dôležité bežné životné funkcie (ako je práca alebo osobné vzťahy); nie sú vyvolané liekmi, alkoholom alebo inými látkami a nie sú vyvolané bežným smútkom (viď. nižšie). V jednej dlhodobej štúdii bolo preukázané, že epizódy klinickej depresie obyčajne trvajú okolo dvadsať týždňov. Asi u 30 až 40% pacientov s depresiou sa objaví náhly atak zlosti, ktorý popisujú ako necharakteristický a nepatričný. U detí sa príznaky depresie môžu od dospelých odlišovať. Patrí k nim pretrvávajúci smútok, neschopnosť vychutnať obľúbenú činnosť, zvýšená podráždenosť, cesty k telesným problémom, ako sú bolesti hlavy a žalúdka, zlé výsledky v škole, pretrvávajúca nuda, znížený pocit energie, zhoršená koncentrácia, alebo zmeny týkajúce sa jedla alebo spánku či oboje. V jednej štúdii mali deti s depresiou väčšiu tendenciu tyranizovať ostatných, zatiaľ čo úzkostlivé deti boli častejšie tyranizované.

Liečba - terapia

Veľká klinická depresia a dysthymia sa obyčajne lieči kombináciou psychoterapie a antidepresív. Cieľom psychoterapie je naučiť pacientov ako prekonať negatívne stanoviská a pocity, a povzbudzuje ich k návratu k bežným činnostiam. Zmyslom podávania liekov je zmierniť alebo upraviť neurochemické dysbalancie, ktoré ovplyvňujú náladu. Pri bipolárnej poruche je nevyhnutné použitie stabilizátorov nálady. Terapia
V súčasnej dobe sú najčastejšie predpisovanou skupinou antidepresív regulátory neurochemického metabolizmu sérotonínu. Táto skupina je známa ako selektívne inhibítory sérotonínovej pumpy ( SSRIs), a zahŕňa fluoxetin, paroxetin a setralin. K pomerne novším antidepresívam patria tri ďalšie - nefazodon, mirtazapin a venlafaxin, ktoré tiež pôsobia na sérotonín a noradrenalín alternatívnym mechanizmom. Do inej triedy účinných antidepresív sa zaraďuje bupropion, u ktorého sa predpokladá, že ovplyvňuje reguláciu dopamínu. SSRI sú častým liekom zvoleným pre deti a dospievajúcich. K ďalšej možnosti patria tricyklické antidepresíva, ktoré sa na liečbu depresie používajú už od roku 1950, napriek tomu, že je u nich väčšia pravdepodobnosť výskytu vedľajších nežiadúcich účinkov, než u skupiny SSRI. Vzhľadom k tomu, že dospievajúci majú tendenciu liečbu ukončiť a netolerujú vedľajšie nežiadúce účinky, nie sú pre ne tricyklické antidepresíva doporučované. A naviac boli u detí a dospievajúcich, ktorí boli liečení tricyklickým antidepresívom desipraminom pozorované srdcové arytmie. Preto je potrebná zvýšená opatrnosť, pokiaľ sú tieto lieky predpisované tejto populačnej skupine. Medzi tricyklické antidepresíva patrí imipramin a amitriptylin a tiež nortryptylin, doxepin a desipramin.