Z pokusov, ktoré sa uskutočnili v USA vyplýva, že agresivita je taká forma správania, ktorú deti ( najmä chlapci ) oveľa radšej napodobňujú ako iné typy správania. Tento jav sa vedcom ešte nepodaril vysvetliť. Podla Kurica ( Kuric J. 1986) sa tento jav neskôr stráca. Tento jav sa však nemusí stratiť, ak je agresívne správanie podporované sledovaním násilia z televízie a je následne deťmi napodobňované a použité. Agresivita sa môže prejaviť i v úplne iných situáciách ako bola prezentovaná na televíznej obrazovke a tiež v skrytej podobe. Pre dieťa v mladšom školskom veku, ktoré ešte nedostatočne rozlišuje realitu od fikcie na obrazovke, môže byť správanie sa vzoru názornou ukážkou ako riešiť určité problémy, zdolať prekážky, stať sa obľúbeným, získať niečo. Agresívny spôsob správania je v televízii prezentovaný často ako úspešný, čo zvyšuje jeho príťažlivosť. Televízne násilie má teda negatívny vplyv nielen na správanie dieťaťa, ale i na celkový mravný vývin osobnosti a spoločnosti. Negatívny vplyv na správanie dieťaťa môže mať aj množstvo reklám. Zadávatelia reklám minú ročne stovky miliárd dolárov v celosvetovom meradle na podporu konzumného spôsobu života. Reklama sa nás snaží ovplyvniť a prinútiť nás kúpiť si produkt, ktorý nemusí byť kvalitný, alebo ho práve nepotrebujeme. Do skupiny ľahko ovplyvniteľných patria hlavne deti. Zadávatelia majú dve možnosti ako získať nových zákazníkov pre značku. Jedným spôsobom je, že nahovárajú kupujúcich, aby prešli na inú, nimi reklamovanú značku. Druhou možnosťou je oslovenie malých detí. Zadávatelia pochopili, že príslušnosť k určitej značke, ktorá sa vytvorá, keď je dieťa malé a ľahko ovplyvniteľné, jednoducho pretrvá až do dospelosti. Teda vštepovanie určitých značiek deťom im zaručí v budúcnosti stálych zákazníkov. Je totiž známym faktom, že spotrebitelia sú lojálnejší k značke, ktorú poznajú od narodenia a je veľmi ťažké ich neskôr presviečať o tom, aby sa preorientovali na iný tovar. V Austrálii deti do 18 rokov minú v priemere 31.6 dollárov týždenne a ovplyvnia 70% nákupov svojich rodičov. Príkladom toho je aj jeden predajca áut z Ameriky, ktorí tvrdí, že sa niekedy dokonca dieťa stáva zákazníkom, lebo sa mu už viackrát stalo, že práve dieťa vybralo rodičom auto. Aj z tohoto príkladu je citeľný obrovský potenciál u detí, ktorý zadávatelia v žiadnom prípade neprehliadajú. A preto sa neraz stretávame s tým, že rôzne spoločnosti napríklad automobilky chcú získať deti na svoju stranu, pre svoju značku. Máme tu pár príkladov:
Nissan sponzoruje americkú futbalovú mládežnícku organizáciu.