Preto je dôležité, aby jestvovali silné spotrebiteľské organizácie, ktoré by na základe výsledkov podobných prieskumov lobovali za práva spotrebiteľov na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni. Malo by nám záležať na tom, aby sa naše deti nestali „ľahkými terčmi“ nekalých metód trhu, čo možno ovplyvniť patričnou ochranou, no čiastočne aj výchovou.

Skôr, ako by sme vás oboznámili s etiským kódexom reklamy, platným pre reklamný trh Slovenskej republiky, chceli by sme vám pre porovnanie uviesť niekoľko informácií o legislatívnom zabezpečení spomýnanej problematiky v USA.

Prvá zmienka o regulácii reklamy pre deti bola v roku 1962 navrhnutá Národnou Asociáciou Vysielateľov. V roku 1982 po rôznych zmenách došlo k štátiu, kedy si hlavné televízne spoločnosti vytvorili vlastné pravidlá reklamy pre deti. Základ tvorili pravidlá Nár.asociácie vysielateľov z 1962. Tieto pravidlá obsahujú:
• Hračka musí prezentovať presne ako vyzerá.
• Hračka sa musí ukazovať v bezpečnom prostredí na hranie pre deti.
• Demonštrovať sa musí produkt ako hračka.
• Prezentované funkcie hračky nesmú byť fikciou.
• V spote musí byť povedané, či hračka je zložená alebo ju treba do výslednej podoby zložiť.
• Musí byť spomenuté, čo hračka obsahuje.(baterky, riadenie)

Etický kódex reklamy na Slovensku vyzerá prakticky ako ústava. Má taktiež preambulu a niekoľko častí. IV. časť tvoria Špecifické pravidlá reklamnej praxe, pričom v oddieli B je riešená otázka detí a mládeže v reklame. Spomýnaný oddiel má dve časti: Všeobecné zásady a časť Bezpečnosť. V praxi vyzerá oddiel B nasledovne:

B) DETI A MLÁDEŽ

1. Všeobecné zásady
Spôsob, akým deti reagujú a prijímajú reklamu, je podmienený ich vekom, skúsenosťami a okolnosťami, za akých konkrétnu reklamnú správu prijímajú. Ak Rada pre reklamu berie pri posudzovaní reklám tieto všeobecné podmieňujúce faktory do úvahy.