4.3 :
Pán učiteľ Alexa sa so žiakmi druhej triedy práve vrátil do učebne zo školského dvora, kde robili pokus týkajúci sa erózie. Pán Alexa žiakom hovorí: „Trvalo nám iba 4 minúty, pokiaľ sme po dokončení pokusu upratali náčinie a vrátili sa na svoje miesta v učebni.“ Počas toho sme nerušili žiakov v iných učebniach. Zajtra pôjdeme von znovu a urobíme ďalší pokus s vodou.“
Pr. 4.4:
Pani učiteľka Marešová a jej druháci sa práve vrátili do učebne zo školského dvora, kde robili experiment, týkajúci sa erózie. Učiteľka žiakom hovorí: „Vy ste takí dobrí chlapci a dievčatá, som na vás hrdá. Nabudúce urobíme niečo podobné, viem, že budete spolupracovať rovnako dobre, ako dnes.“

Hovorte iba k človeku, ktorého sa informácia týka

Učiteľ v pr. 4.10 neúmyselne žiakov učí, aby ho ignorovali

4.10 :
Profesor Bukovský sedí pri svojom stole, zatiaľ čo jeho žiaci na hodine obchodného práva si potichu čítajú zadaný text z učebnice. Prof. Buk. si všimne, že Albert si namiesto toho píše domácu úlohu z chémie. Zo svojho miesta vpredu v učebni mu hovorí: „Čo to robíš, Albert?“ Albert: „Nič som nerobil!“ Prof. Buk.: „Určite si si nečítal obchodný zákon!“ Daj tie veci preč, kým ti ich nezabavím, a venuj sa čítaniu, ako všetci ostatní.“ Albert: „Áno, pán učiteľ.“

Albert sa mal venovať čítaniu a upozornenie učiteľa potreboval počuť iba on, a nie všetci ostatní v triede. Napríklad Svetlana si prestala čítať, keď učiteľ prehovoril a potom čakala, až rozhovor medzi ním a Albertom skončí, kým sa znovu dala do čítania. Ostatní žiaci buď museli ignorovať, čo učiteľ hovorí alebo sa prestať venovať učebnej činnosti. Keby prof. Buk. riešil túto situáciu podobne ako prof. Lansbergová v pr. 4.11, žiaci by mu v budúcnosti načúvali ochotnejšie.
Profesorka Lansbergová dala jasne najavo, že to, čo chce povedať, je určené len Vilovi. Ostatní žiaci nemuseli prerušiť svoju prácu, aby zistili, že upozornenie učiteľky sa ich netýka.
Pani Lans. Hovorí k celej triede len vtedy, pokiaľ očakáva, že budú všetci počúvať. Jej žiaci sú vychovávaní k tomu, aby prerušili činnosť a načúvali, keď ich osloví, pretože nemuseli „ vypnúť“ a nepočúvať jej hlas, keď hovorila k niekomu inému.
Pr.4.11:
Pani prof. Lansb. Sedí za svojím stolom, zatiaľ čo jej žiaci na hodine obchodného práva si potichu čítajú zadaný text z učebnice. Prof. Lansb. Si všimne, že Viliam si namiesto toho robí domácu úlohu z chémie. Podíde k Vilovi, podrepne si priamo pred ním, pozrie sa mu do očí a pošepne: „Vilo, teraz si máš čítať z učebnice obchodného práva.“ Potom sa postaví, otočí sa a vráti sa ku svojmu stolu.