Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, vinohradníctvo a chov ťažných zvierat. Obec sa spomína už v r. 1438, ale je pravdepodobne staršia. Prvá písomná zmienka je z roku 1589. Patrila panstvu Borinka – Stupava s hradom Pajštún. Je pravdepodobné, že prvé osídľovanie Lozorna nastalo okolo roku 1280, keď sa začal opravovať Pajštúnsky hrad, zničený vojnami. Názov obce bol v r. 1438 Ezelarn, v r. 1589 Zorno a v r. 1773 už dnešný názov Lozorno. Podľa Rudolfa Krajčoviča je tento pôvodný názov Lozorna zdôvodnený nasledovne: „Názvy osád dávalo vždy okolité obyvateľstvo, podľa vtedy charakteristických znakov. Okolité obyvateľstvo, ako už bolo spomenuté tvorili od 13. storočia väčšinou nemeckí kolonisti a preto osade dali nemecké meno. Osol je po nemecky Esel.“


Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, zeleninárstvom a tkáčstvom ale aj vínom. Víno z Lozorna sa dodávalo aj do Skalice na bankety Márie Terézie.
Odev muža bol jednoduchý, ale účinný. Zhotovovali si ho doma z vyrobeného konopného alebo ľanového plátna. Konopné nohavice boli široké, rovné, podobne aj konopná košeľa sa nosila na nohaviciach. Pri práci sa používala zástera modrej farby. Od jari do neskorej jesene muži chodili bosí. Zo 7. stor. pochádza aj najstaršia pečať obce, zobrazujúca sv. Katarínu s nástrojmi svojho martýrstva – s ozubeným kolesom a mečom s palmovou ratolesťou (symbolom mučeníkov, ale tiež aj symbolom viťazstva nad svetom).
Ako uvádza historický prameň, kostol, zasvätený ku cti sv. Kataríny z Alexandrie, bol postavený v r. 1629 a konsekrovaný, t. j. vysvätený 24. novembra 1630.
Okolo r. 1860 sa vyskytla v našej farnosti cholera. Zomretých na túto chorobu či mor pochovávali na samostatnom cintoríne vzdialenom 450 m západne od osady na tzv. „Kolerskom cintoríne“, bolo tam minimálne 20 náhrobných kameňov. V súčastnosti je spomínaný cintorín zastavaný rodinnými domami.
Po II. svetovej vojne bol rozšírený i týfus. V r. 1945 – 1946 zomrelo najmenej 13 ľudí na túto chorobu.
Lozorňanom sa hovorí „Sysľári“, pretože náš chotár bol piesčitý a na týchto pôdach sa udomácnili sysle (po I. svetovej vojne boli záchranou a základom obživy pre obyvateľstvo).
Obyvatelia obce – Lozorňania (Lozorňan, Lozornianka) nosili lábský variant západoslovenského typu ľudového odevu. (Príloha F1, F3)



3. SOCIÁLNY SVET DETÍ


Svet detí, je okrem individuálneho a predmetového sveta, i svetom sociálnym. Dieťa už od najútlejšieho veku komunikuje so svojim prostredím, v ktorom vyrastá. V. Diešková upozorňuje na rozdiely v snahe dospelých porozumieť dieťaťu.