PODOBY DETSTVA


V minulom režime existovali dve podoby detstva: oficiálna a neformálna. Oficiálna bola vytváraná školou, záujmovými krúžkami zo strany štátu. Bola viac organizovanejšia a stereotypnejšia. Viedla k istej nesamostatnosti, najmä čo sa týka štátnej pomoci, na ktorú sa ľudia spoliehali a vytvorila akési oddelenie, či izoláciu detí od dospelých. Takmer všetky spoločenské podujatia boli sprevádzané detským programom, o ktorý sa väčšinou starala škola, či iné mládežnícke organizácie.


Neformálnu podobu predstavovala skôr rodina a priatelia. Rodina poskytovala určité zázemie, istotu a bezpečie, na druhej strane chránila dieťa pred štátom a jeho ideológiou. Podľa názoru Viery Uhrovej vznikala známa dvojkoľajnosť vo výchove detí: v škole bolo dieťa vychovávané v rámci ateizmu, doma v rámci katolíckej viery.
Rodičia neumožňovali deťom vstup do ich problémov, nerozprávali sa s nimi o skutočnom svete, v ktorom žijú dospelí. So zlom sa deti mohli stretnúť len v rozprávkach, ktoré i tak napokon porazilo dobro.
Dnes sú deti priamo včlenené do sveta dospelých, ktorý sa stáva súčasťou ich detského sveta. Poznajú problémy rodičov, vedia, že zlo neexistuje len v rozprávkach, ale je súčasťou sveta a vôbec nad ním nemusí zvíťaziť dobro. Deti sa už nehrajú s bábikami tým, že sa o ne starajú, prebaľujú a kŕmia. Možno sa im to zdá detinské. Ale to by znamenalo, že je v nich kus dospelosti. Do popredia sa dostali zbrane, počítačové hry, svet nezničiteľných hrdinov či „supermanov“ a atraktívne bábiky, ktoré žijú so svojim Kenom v krásnom, vysnívanom Barbie dome, pri ktorom parkuje Kenove auto. Barbie nie je obyčajná bábika. Je pekná, má ideálne miery, husté dlhé vlasy, môžeme ju česať, maľovať, prezliekať. Je stále mladá, nepriberá a stala sa akýmsi „sex symbolom“ dnešných ľudí. Snáď každé dievča túži takýto vysnený ideál dosiahnuť. Mať postavu atraktívnej manekýnky, veľký dom, auto a svojho Kena, ktorý bude pekný, dobrý, finančne zabezpečený apod. A chlapci? Nechcú sa tak trošku podobať tým nezničiteľným, drsným hrdinom, ktorých nemôže nič prekvapiť? Nepreniesli sme my dospelí naše neuspokojené potreby a sny do hračiek našich detí? Neodsunuli sme tú „nevinnú, bezstarostnú detskosť“ práve my dospelí?



5. DETSKÝ SVET A JEHO TVORCOVIA


Čo znamená pojem detský svet? Alebo čo všetko patrí do tohto sveta? V prvom rade je to predovšetkým svet detí a všetko to, čo ich obklopuje. Patrí sem svet hračiek, svet rozprávok, svet detských filmov apod.