DOSPIEVANIE


Detstvo nie je okrajovou časťou dospelosti, predelené akousi čiarou. Je to proces neustáleho poznávania, objavovania skrytých možností, kladenia nových otázok, celkového dozrievania osobnosti a ustavičného začleňovania sa do istých sociálnych skupín. Dieťa prichádza do neznámeho sveta a potrebuje sprievodcu. Tým prvým sprievodcom cestou života sú jeho rodičia, ktorí udávajú dieťaťu ten základný smer. Mohli by sme ich prirovnať k dopravným značkám, ktoré nás o niečom informujú, na niečo upozorňujú a niečo nám zakazujú, aby sa predišlo určitým nehodám. Ale bolo by to príliš studené a jednostranné. V takomto prirovnaní chýba cit, ktorý je pre dieťa veľmi dôležitý.
Čo je zmyslom detstva, alebo ako zabezpečiť dieťaťu radostné a kultivované dospievanie, plné úcty k ľuďom, sebe samému, veciam a plné dychtivosti po poznaní? Podľa Ivana Štúra tým najvyšším zmyslom detstva je naučiť sa milovať život. Myslím si, že od tejto hodnoty sa odvíja všetko. Keď človek miluje život, dokáže sa taktne správať. Radosť, ktorá je v ňom zakorenená ho vyzýva k tomu aby sa nevzdával v situáciách, ktoré ho zrážajú na zem. Ako naučiť deti milovať život? Ich prvou školou života sú ich vlastní rodičia. Dieťa sa stáva pre nich šancou, aby sa do života znovu zamilovali. Oni musia dať dieťaťu pocítiť tú radosť, schopnosť tešiť sa. Tešiť sa zo seba, z dieťaťa, z okruhu blízkych, z prírody, z umenia,… Dieťa potrebuje pocit istoty a dôvery, potrebuje žiť v zmysluplnej a usporiadanej rodine. Pozitívny životný program treba vytvoriť už v útlom detstve. Efektívne je nadviazať s deťmi spoluprácu, upevniť srdečné vzťahy podporujúce samostatnosť a sebadôveru. Rodičia a rodina svojimi podmienkami kladú prvé základy detskej osobnosti.
Detstvo a dospelosť. Neoddelené čiarou a predsa jedno s druhým súvisí. Citový vzťah k maličkostiam, ideály a hodnoty, túžba po poznaní a láska k životu to sú zisky z detstva, ktoré si treba chrániť a preniesť do dospelosti. 8. PRÁCA S DEŤMI A MLÁDEŽOU (1920 – 1995)


Šport a telovýchovné aktivity

V roku 1920 – 1922 zamestnanci vtedajšej „Drevárskej spoločnosti“ založili prvú telovýchovnú organizáciu SOKOL, ktorá združovala mladých chlapcov. Chlapci hrali za „Lozorňanskú jedenástku“. V tomto období vznikol aj prvý športový klub. V roku 1950 bolo vybudované kúpalisko Kamenný mlyn a v roku 1954 započala myšlienka vybudovať kultúrny dom priamo na štadióne, v ktorom by boli umiestnené miestnosti pre Telovýchovu, spolu s miestnosťami pre divadlo. Výstavba kultúrneho domu sa ukončila v roku 1957.