Je to do značnej miery dané tým, že sa u nich v detstve nevyvinuli pevné väzby, a preto to nevedia ani so svojimi deťmi.
Vedomie vlastného „Ja“ sa utvára vo veku okolo dvoch rokov. Začína tým súčasne aj proces rozvoja schopnosti používať hru k symbolickému vyjadrovaniu, čo dieťaťu pomáha pochopiť, za čo je samo zodpovedné, a aký podiel na udalosti majú ostatní ľudia. Pokiaľ deti zažili zneužívanie ešte pred dosiahnutím tohto veku, potom je u nich vedomie vlastného ja deformované. Pre tieto deti je obtiažnejšie zapojiť sa do symbolickej hry tak typické pre batoľatá. Majú sklon k väčšej agresivite a sú menej obratné v porovnaní so svojimi vrstovníkmi. Majú nízke sebahodnotenie a pocit nedostačivosti.
Nadväzovanie kvalitných vzťahov s vrstovníkmi je kľúčovou vývojovou úlohou u všetkých detí. Prežitky násilia môžu tento vývoj narušiť, pretože takéto deti sú fyzicky aj verbálne agresívnejšie a môžu takto reagovať aj na pokus priateľské priblíženie či dokonca známky nepohody u iných ľudí. Taktiež sa môžu vyhýbať vzájomnému kontaktu s vrstovníkmi a spoločným činnostiam. Je zaujímavé, že rodičia, ktorí so svojimi deťmi špatne zaobchádzajú, majú na ne často vysoké nároky, ale neposkytujú im zázemie potrebné k dosiahnutiu týchto požiadavkou.
Z dlhodobého hľadiska je dôležité, že u detí, ktoré vyrastali v domácnostiach s násilím, alebo boli v detstve zneužívané, sa môže vyvinúť depresia, častejšie však dochádza k delikventnému chovaniu a ku sklonom k násiliu v ich vlastných vzťahoch.
Pomoc deťom, ktoré vyrastali v násilnom prostredí je veľmi podobná pomoci deťom, ktoré sa stali obeťami zneužívania. V prvom rade je najdôležitejšie porozumieť fungovaniu jednotlivých členov rodiny, poznať ich vlastnú osobnú históriu, detstvo, názory, pocity a správanie voči dieťaťu. V druhom rade je treba zistiť, či nie sú problémy v komunikácii medzi rodičom a dieťaťom, potom musíme vylúčiť depresiu rodiča. Poslednou oblasťou je prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Jednou možnosťou je pochopiteľne odstránenie možného zdroja ďalšieho násilia či zneužívania, ale sú tu aj iné dôležité veci – zachovať denný režim a umožniť dieťaťu prežiť pocit úspechu. Dôležité je taktiež vytvorenie pozitívnych vzťahov ako protipólov tých, ktoré sa riešia pri terapii.
Význam intervencie nespočíva iba v jej účinku na bezprostredné poruchy a problémy, ale aj v tom, že znižuje pravdepodobnosť, že v budúcom živote bude mať dieťa veľké problémy.