Efektívna intervencia znižuje pravdepodobnosť problémov vo vzťahoch v dospelost a znižuje riziko, že sa rodič zneužívaný v detstve začne sám takto správať k vlastným deťom [National Research Council 1993]
Sexuálne zneužívanie
Sexuálne zneužívanie so sebou nesie špecifické problémy a reakcie, ktorým je treba venovať zvláštnu pozornosť.
Sexuálne zneužívanie je termín, ktorý môže označovať širokú škálu nevhodných foriem sexuálnej aktivity od maznania až po pohlavný styk, pričom asi tak v 5% prípadoch dochádza ku skutočnému pohlavnému styku [Baker a Duncan, 1985]. Dievčatá sa stávajú 2,5 krát častejšie obeťami ako chlapci. Najčastejšie dochádza k zneužitiu medzi 8 a 12 rokom života, bez ohľadu na sociálne postavenie a náboženské presvedčenie dospelého a v mnohých prípadoch je zneužívanie opakované a trvá niekoľko rokov. Väčšina prípadov nie je nikdy oznámená a odhaduje sa, že iba asi u 2% prípadov dôjde k zásahu spoločenských inštitúcií. Druh problémov, ktoré zneužívané dieťa prežíva, závisí na nasledujúcich faktoroch:
- vek a fáza vývoja, v ktorej k zneužitiu dochádza
- druh zneužívania, ku ktorému došlo
- kvalita adaptačných mechanizmov dieťaťa, ktoré mu pomáhajú zvládať emócie spojené s touto skúsenosťou
- chovanie a vrodený mechanizmus pre zvládanie emócií, ktoré zneužívanie vyvoláva, na strane vychovávajúcej osoby
- faktory životného prostredia, napr.: Je dieťa stále v kontakte s tým, kto ho zneužíval?

Sexuálne zneužívanie vyvoláva závažné poruchy u obeti, najčastejšie opozičný vzdor, úzkosť a depresiu. Najnápadnejšie príznaky, ktoré sexuálne zneužívanie vyvoláva sú:
- nespavosť, nočné mory
- somatické problémy
Tieto môžu byť spojené s posttraumatickou stresovou poruchou [angl. PTSD – post-traumatic stress disorder] – znovuprežívanie traumy v predstavách, záblesky z minulosti [tzv. flashback] – a vyhýbaniu sa situáciám, ktoré by mohli traumu pripomínať. Pre niektoré deti je však zážitok tak traumatizujúci, že sa naň snažia zabudnúť. Jedná sa o obranný mechanizmus, tzv. poprenie.
Ďalším z rady obranných mechanizmov je disociácia. V tomto prípade dieťa uteká „do iného sveta“, kde sa také bolestné zážitky nevyskytujú. Typické sú pritom obdobia straty pamäti [amnézia], denného snenia a stavy podobné tranzu, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že má dieťa viac „osobností“, pričom každá z nich je iná. Jedná sa o poruchu, ktorá môže mať veľmi deštruktívny vplyv na jeho fungovanie v dospelosti.
V zahraničí sú rôzne organizácie, spolky, združenia, ktoré sa snažia pomôcť práve týmto deťom. Asi tak najznámejšou vo svete je UNICEF. Jeho pôsobnosť siaha až na Slovensko. Je to dobročinná organizácia žijúca z podpory sponzorov z celého sveta. Medzi naše vlastné organizácie pôsobiace na území SR patria najmä Linka detskej istoty [prevádzkuje bezplatné poradenstvo práve pre zneužívané a týrané deti.