Je zrejmé, že vyrastanie v domácnosti, kde je bežné násilie, poškodzuje zdravý vývoj dieťaťa. Dochádza k tomu nielen vplyvom toho, že dieťa je priamo v deji násilia, alebo je jeho obeťou, ale aj tým, že takáto rodinná atmosféra neumožňuje riadnu rodičovskú starostlivosť.
Výskum v tejto oblasti ukazuje, že fyzicky zneužívané malé deti majú oveľa väčší sklon k zlostnému správaniu než ich vrstovníci a pri neúspechu pri plnení úloh, či pri hre sú ľahko frustrované [Erickson a kol. 1989]. Staršie deti vyrastajúce v atmosfére násilia v rodine často reagujú agresívne [Schields a kol. 1994]. Obzvlášť zaujímavé je, že chlapci, ktorý v atmosfére násilia vyrastali, ľahšie podliehajú emóciám spojením so zlostnými hádkami než ich vrstovníci a častejšie sa do takýchto hádok zapájajú [Cummings a kol. 1994]. Táto tendencia často pretrváva až do dospelosti a v podobe násilia a zneužívania sa odráža v ich dospelých vzťahoch [Riggs a spol. 1990].
Ciccetti a Toth [1995] popísali, ako atmosféra násilia v rodine alebo skúsenosť obetí akéhokoľvek druhu zneužívania môže nepriaznivo pôsobiť na štyri nasledujúce oblasti fungovania dieťaťa:
- emocionálna regulácia
- priľnutie
- pocit smútku
- vzťahy s vrstovníkmi

Emocionálna regulácia zahrňuje spôsob, akým mladý človek zvláda svoje city. Môže ísť o prehnané alebo unáhlené reakcie, agresivitu. Na druhej strane sa môžu objaviť pocity nadmerného zúfalstva či smútku, ktoré sú však vyvolané banálnymi a nevhodnými situáciami, čo môže vyvolať dojem, že mladý človek je náladový, alebo trpí depresívnym onemocnením, i keď v skutočnosti je problém práve v narušenom regulačnom mechanizme.
Priľnutie k rodičom je prvým a zrejme najdôležitejším vzťahom dieťaťa. Pomáha mu vytvoriť si názory a predstavy, ktoré sa mu v budúcnosti stanú príkladom pre ďalšie vzťahy. U zneužívaných deťoch je táto väzba neistá [Grittenden 1998], takže malé dieťa sa obtiažnejšie, akoby chaoticky a zmätene, vysporiadáva s každodennými situáciami, ktoré mu nevyhnutelne prináša. Ale keď v rannom veku nedôjde k ničomu závažnému a negatívne skúsenosti sa objavia až v neskoršom veku, riziko narušenia tejto väzby sa výrazne znižuje. Pokiaľ deti majú osobnú skúsenosť s narušenou väzbou k rodičom, je väčšia pravdepodobnosť, že v dospelosti budú ako rodičia zle zaobchádzať s vlastnými deťmi.