Známy je jeho termín: „túžba po moci“- v každom sa prejavuje v rozličnej miere. Niekedy si môžu ľudia klásť príliš vysoké ciele a tak u nich môže dôjsť ku zlyhaniu. Títo predstavitelia sa odklonili od Freudovského zdôrazňovania pudov a kládli dôraz na spoločenské podmienky, ktoré ovplyvňujú osobnosť:

- Horneyová- sústredila sa na konflikty detí v ranom veku. Dieťa vtedy úplne závisí od rodičov v otázkach prežitia. Ak dieťa prežíva odmietanie zo strany rodičov, nastanú reakcie hnevu a nepriateľstva, ktoré však nemôže prejaviť. Tak vzniká neurotický konflikt. - Sullivan – zdôrazňoval hlavne tvrdenie, že osobnosť je predovšetkým sociálny produkt.
- Fromm - sústredil sa na konflikt medzi osobnosťou a prostredím. Konštatoval, že v spoločnosti veľa ľudí trpí izoláciou, osamelosťou a beznádejou. Preto mnohým ľuďom viac vyhovuje striktný systém morálky oproti slobode a voľnosti. Úlohou demokratickej spoločnosti je poskytovať jedincovi zmysel pre identitu, ktorý necháva priestor pre jeho iniciatívu a tvorivosť. Len takto môžu ľudia naplniť svoje možnosti. b) BEHAVIORISTICKÉ - nazývajú sa aj S-R teórie, pretože základným mechanizmom je vzťah medzi stimulom = podnetom a reakciou. Behavioristický prístup je založený na domnienke, že osobnosť predstavuje správanie. (napr. ak človek vykazuje väčšie množstvo agresivity, je to výsledok viacerých posilnení, ktoré dosiahol pre agresívne reakcie v podobných situáciách. )

Zakladateľ klasického behaviorizmu je J. Watson, podľa ktorého každé správanie je založené na podmieňovaní. Podľa neho je len málo vrodených reakcií (niektoré emocionálne reakcie, hnev, sexualita), ostatné je naučené. Ak chceme definovať osobnosť, charakterizujeme ju ako systém S-R spojov, ktoré sa objavujú automaticky.

Ďalší predstaviteľ prúdu je B.F. Skinner - nerozlišuje medzi osobnosťou a správaním. Správanie závisí od kontextu, v ktorom sa osobnosť vyskytuje. Dollard a Miller – ich názory boli ovplyvnené psychoanalýzou Sigmunda Freuda, no venovali osobitnú pozornosť naučeným pudom. Ich teória určuje 4 učebné situácie v detstve, ktoré zobrazujú dôležitú úlohu pri formovaní osobnosti. Sú to:
Ř kŕmenie
Ř nácvik čistotnosti
Ř rané sexuálne skúsenosti
Ř nácvik pri ovládaní hnevu a agresivity – je zvlášť dôležitá, lebo pomocou nej deti získavajú najrannejšie skúsenosti so sociálnymi odmenami a trestami. Bandur a Walters tvrdia, že učenie prebieha pomocou pozorovania a napodobňovania. Učenie napodobňovaním sa realizuje pomocou symbolických modelov – napr. postavy z kníh, masmédiami (Napr.