Teórie osobnosti - psychoanalytické, behaviorálne, humanistické

Vytvárali ich klinickí psychológovia a psychiatri, kt. sa stretávali s problémami svojich pacientov. Títo sa snažili odhaliť skryté faktory ovplyvňujúce správanie jedinca. Teórie os. rozdeľujeme na:
a) PSYCHOANALYTICKÉ
b) BEHAVIORÁLNE
c) HUMANISTICKÉ


a) PSYCHOANALYTICKÉ – zakladateľom je Sigmund Freud, kt. sa zaoberal štúdiom správania sa človeka, medzi človekom a okolím je vždy napätie.

Človek nie je len racionálna bytosť, jeho konanie je často iracionálne, Ide o inštinkty – nevedomú zložku osobnosti, kt. je skrytá. Človek má svoje túžby, často sa dostáva do konfliktov, ak sú jeho túžby neuspokojené. Ak sa tieto konflikty neriešia, sú potláčané do podvedomia (nevedomia). Tieto vnút. konflikty sú vlastné každému človeku (zdravým aj chorým – narušeným). Ak tieto konflikty dosiahnu veľkú intenzitu, človek stráca schopnosť ich riešiť. Osobnosť človeka tvorí:
ID – zákl. pudy, túžby a snahy, riadi sa prístupom slasti – kojenec
EGO – (ja), je sprostredkovateľom medzi požiadavkami reality a ID. Človek vie regulovať svoje potreby racionálnym spôsobom.ž
SUPEREGO – (nadja), ide o požiadavky okolia, rodičov, morálne zásady, svedomie. Termínom LIBIDO pomenúvame hl. psychickú silu, je často stotožňovaná so sexuálnou energiou. Vývin osobnosti podľa Freuda prechádza niekoľkými etapami a od ich zvládnutia závisí, aká bude osobnosť. 1.) orálna – ide o ústne uspokojovanie v spojitosti s výživou dieťaťa, ak je dieťa v tejto oblasti frustrované, v dospelosti sa prejaví ako: neistota, závislosť, nenásytnosť,
2.) análna – dieťa získava kontrolu nad telesnými funkciami – ak je dieťa frustrované, prejaví sa to v dospelosti vo vlastnostiach ako: sadizmus, túžba po majetku, skúposť
3.) falická – (3.-5. rok života), dieťa priťahuje rodič opačného pohlavia. Obdobie sa skončí vtedy, keď sa dieťa stotožní s rodičom rovnakého pohlavia (oidipovský komplex), neriešenie týchto problémov sa odrazí v zníženej prístupnosti a prispôsobivosti v dospelosti. 4.) latentná – (5. rok – adolescencia), ide o vytváranie istých symbolických aktivít – aj k druhému pohlaviu. 5.) genitálna – finálna etapa, kt. vedie k dospelosti. Freud tvrdil, že najdôležitejšie pre vývin jedinca sú prvé 3 etapy. Ďalší predstavitelia:

Alfred Adler- bol žiakom Freuda, no odkláňal sa od jeho zdôrazňovania uspokojovania potrieb. Podľa neho každý človek má v sebe pocity menejcennosti, ktoré ovplyvňujú vývin a celkové správanie.

Známy je jeho termín: „túžba po moci“- v každom sa prejavuje v rozličnej miere. Niekedy si môžu ľudia klásť príliš vysoké ciele a tak u nich môže dôjsť ku zlyhaniu. Títo predstavitelia sa odklonili od Freudovského zdôrazňovania pudov a kládli dôraz na spoločenské podmienky, ktoré ovplyvňujú osobnosť:

- Horneyová- sústredila sa na konflikty detí v ranom veku. Dieťa vtedy úplne závisí od rodičov v otázkach prežitia. Ak dieťa prežíva odmietanie zo strany rodičov, nastanú reakcie hnevu a nepriateľstva, ktoré však nemôže prejaviť. Tak vzniká neurotický konflikt. - Sullivan – zdôrazňoval hlavne tvrdenie, že osobnosť je predovšetkým sociálny produkt.
- Fromm - sústredil sa na konflikt medzi osobnosťou a prostredím. Konštatoval, že v spoločnosti veľa ľudí trpí izoláciou, osamelosťou a beznádejou. Preto mnohým ľuďom viac vyhovuje striktný systém morálky oproti slobode a voľnosti. Úlohou demokratickej spoločnosti je poskytovať jedincovi zmysel pre identitu, ktorý necháva priestor pre jeho iniciatívu a tvorivosť. Len takto môžu ľudia naplniť svoje možnosti. b) BEHAVIORISTICKÉ - nazývajú sa aj S-R teórie, pretože základným mechanizmom je vzťah medzi stimulom = podnetom a reakciou. Behavioristický prístup je založený na domnienke, že osobnosť predstavuje správanie. (napr. ak človek vykazuje väčšie množstvo agresivity, je to výsledok viacerých posilnení, ktoré dosiahol pre agresívne reakcie v podobných situáciách. )

Zakladateľ klasického behaviorizmu je J. Watson, podľa ktorého každé správanie je založené na podmieňovaní. Podľa neho je len málo vrodených reakcií (niektoré emocionálne reakcie, hnev, sexualita), ostatné je naučené. Ak chceme definovať osobnosť, charakterizujeme ju ako systém S-R spojov, ktoré sa objavujú automaticky.

Ďalší predstaviteľ prúdu je B.F. Skinner - nerozlišuje medzi osobnosťou a správaním. Správanie závisí od kontextu, v ktorom sa osobnosť vyskytuje. Dollard a Miller – ich názory boli ovplyvnené psychoanalýzou Sigmunda Freuda, no venovali osobitnú pozornosť naučeným pudom. Ich teória určuje 4 učebné situácie v detstve, ktoré zobrazujú dôležitú úlohu pri formovaní osobnosti. Sú to:
Ř kŕmenie
Ř nácvik čistotnosti
Ř rané sexuálne skúsenosti
Ř nácvik pri ovládaní hnevu a agresivity – je zvlášť dôležitá, lebo pomocou nej deti získavajú najrannejšie skúsenosti so sociálnymi odmenami a trestami. Bandur a Walters tvrdia, že učenie prebieha pomocou pozorovania a napodobňovania. Učenie napodobňovaním sa realizuje pomocou symbolických modelov – napr. postavy z kníh, masmédiami (Napr.

deti sú v správaní ovplyvnené televíziou). C) HUMANISTICKÉ TEÓRIE:

Smer vzniká v psychológii v 60. rokoch v USA. Začiatky sú spojené s menom A.H. Maslow. Podľa tejto teórie sú ľudia motivovaní jedinou ľudskou potrebou – sebarealizáciou, kedy sa snažia rozšíriť svoje hranice a realizovať toľko zo svojich dispozícií, koľko len môžu. Tieto teórie sú určitým protipólom psychoanalytickým a behavioristickým, zdôrazňujú redukciu potrieb. Pohľad na človeka je veľmi optimistický, podľa tejto teórie je človek vo svojej podstate dobrý, ľudská povaha je rozumná, individuálna a jedinečná. Človek má vnútornú schopnosť sa realizovať. Maslow svoje závery vyvodzoval zo štúdia ľudí, ktorí prispeli k spoločenskému a kultúrnemu pokroku ľudstva a historických osobností: A. Einstein, W. James, A. Lincoln. Zostavil zoznam charakteristík sebarealizovaných osôb. Sebarealizovaní jedinci podľa neho robia to najlepšie, čo sú schopní robiť. Milujú a sú milovaní, rešpektujú a sú rešpektovaní, vytvorili si vlastné filozofické vzťahy. Pri neuspokojení základnej potreby sa nemôžu dostaviť potreby vyššie, a tým je blokovaná možnosť sebarealizácie. U ľudí, u ktorých boli základné potreby počas života - zvlášť v detstve –uspokojované, sa vyvíja veľká tolerancia voči frustrácii neskoršom období.

Carl Rogers – tvrdí, že všetci máme „ideálne ja“, ktoré predstavuje to, akými by sme chceli byť, okrem toho máme „objektívne ja“, ktoré predstavuje to, akí v skutočnosti sme, a nakoniec „subjektívne ja“, teda to, ako sami seba vnímame. Osobná sloboda je podľa neho predpokladom pre sebaaktualizáciu. Preto akýkoľvek systém výchovy, ktorý sa snaží pretvoriť človeka podľa istej schémy, stroskotá, pretože ignoruje ľudskú prirodzenosť a slobodu.