Zneužívanie, šikana a násilie.
V tejto seminárnej práci som sa zamerala na problémy,ktoré by mohli byť príčinou chovania dieťaťa. Pracovala som z knihou, ktorá je určená hlavne rodičom. Ak chceme zistiť prečo má dieťa problémy, musíme byť schopní zvážiť aj tie najnepravdepodobnejšie skutočnosti. Zneužívanie, šikana, násilie,to sú bohužial stránky života ktoré bývajú našim očiam skryté. Týranie a zneužívanie
Ak bolo dieťa telesne, alebo citovo týrané,alebo sexuálne zneužité, určite sa to prejaví na chovaní dieťaťa. Naneštastie platí, že k fyzickému, sexuálnemu a citovému zneužitiu môže dojst bez toho, než by si toho páchatelia vôbec boli vedomí. Ak je napríklad v rodine zvykom, že sa k sebe ľudia vzájomne chovajú veľmi agresívne, môžu sa domnievať, že slovné, či fyzické napádanie dieťaťa je celkom normálne. Až vo chvíli, keď dôjde k vážnemu telesnému ublíženiu a prípadom sa začnú zaoberať príslušné inštitúcie, uvedomia si svoje nepatrične jednanie. Dokonca aj sexuálne zneužívanie môže prebiehať nechcene: ak sa dospelí o sexe vyjadrujú bez zábran a vystavujú dieťa bezohľadne neskrývanému sexu, môžu sa nevedomky zneužívať: dovolíte dieťaťu sledovať sexuálne scénky v televízii, dá sa to považovať za istú formu zneužívania.
Väčšina týrania a zneužívania sa však pácha vedome, ale skryto. Hlavne sexuálne zneužívanie sa odohráva v tajnosti a obeť sa bráni čokoľvek zdeliť. Preto je dôležité uvedomiť si, ako ku zneužívaniu môže dojsť a aké môže mať následky.
Citové týranie
K citovému týraniu môže dochádzať vo všetkých typoch rodín, v bohatých aj chudých, väčšinou sa ale vyskytne vtedy, keď sú rodičia preťažený svojimi vlastnými záujmamy. Často k nemu dochádza v mladých rodinách, kde sa rodičia okolo 20-tich rokoch ťažko vyrovnávajú so svojou situáciou. V rodinách, kde sú rodičia vystavený dlhodobému materiálnemu aj vzťahovému tlaku, môže byť dieťa zanedbávané. Okrem toho, že rodičia niesú schopní poskytnúť dieťaťu patričnú výchovu, nemajú energiu ani rozvíjať schopnosti dieťaťa pri hre a v rozhovore. Ak sa stane dieťa ohniskom ich frustrácií, ubližujú mu napríklad tak, že mu vyhrožujú odchodom, alebo je neustále kritizované a odmietané.
Malé dieťa, ktoré je citovo týrané a ktoré si nevytvorilo silné citové puto k rodičom – dodávajúce pocit absolútneho bezpečia - , nebude neskôr schopné kvalitného vzťahu s inými dospelými osobami.
Dieťa môže byť s ostatnými deťmi v neustálom konflikte, pretože nedokáže vyjadriť svoje pocity inak,než pomocou agresie a nedokáže správne rozlíšiť, aké pocity vyjadrujú ostatní. Aj keď väčšinou mávajú dosť nízke sebavedomie, niektoré zneužívané deti sa domnievajú, že si ich ostatní vážia, a sami seba cenia dosť vysoko.
V tomto zmysle môže mať prežité násilie u dieťaťa za následok zkreslený pohľad na svet.
Telesné týranie
Ak bolo dieťa v útlom veku telesne týrané, existuje veľké nebezpečenstvo, že bude v neskoršom veku agresívne a násilné, že sa z neho stane spoločensky neprispôsobivý a delikventný jednotlivec. Bude to závisieť na stupni hrubosti, ktorou bolo svedkom, alebo ktorú pocítilo, na jeho vtedajšom veku, na vzťahu, ktorý malo k násilníkovi, a aj na množstve podpory, ktorej sa mu v tej dobe dostalo od rodiny alebo priateľov.
Ak je týrané staršie dieťa, môže sa stiahnúť do seba a mať depresie. Môže dokonca uvažovať aj o sebevražde.
Rodičia, ktorý týrajú dieťa, mávajú veľmi strnulé predstavy o tom , aké by ich dieťa malo byť, a často o ňom uvažujú výhradne negatívne. Môžu sa domnievať že je strašne tvrdohlavé a ustavične protivné. Mnohí takýto rodičia majú pocit, že nemajú vládu nad svojim životom, a že čokoľvek sa stane, neurčujú oni,ale ich osud. Tieseň a frustrácia im často bráni byť zdrojom sily vo chvíli, keď ich dieťa má problém ; namiesto toho dieťa telesne týrajú.
Sexuálne znežívanie
Pokiaľ sa dieťa stalo obeťou sexuálneho zneužitia, môže sa v jeho hrách a vzťahoch ku ostatným deťom prejavovať neprimeraný záujem o sex. Dieťa bude činiť nevhodné sexuálne poznámky a podnecovať sexuálny kontakt s deťmi alebo dospelými. U starších detí môže mať sexuálne zneužitie menší dopad, pretože sú prirodzene odolonejšie a pretože majú podpornú sociálnu sieť priateľov – medzi ktorými môže byť niekto, komu sa zverí. Vo väčšine prpadov ma však sexuálne zneužitie krátkodobé i dlhodobé traumatické následky.
Deti môžu mať nočné mory a poruchy spánku. Udalosť sa im bude vo vzpomienkach stále vracať a dieťa začne byť celkovo veľmi ustrašené. Môže stratiť chuť k jedlu,a lebo trpieť vážnymi a častými bolesťami brucha. V noci sa môžu pomočovať alebo pokakávať. Začne si ubližovať napr. Tak, že bude búchať hlavou do steny. Dievčatá môžu trpieť mentálnou anorexiou. Chlapci začnu byť veľmi neposlušný a spoločensky neprispôsobivý. Sú agresívny a šikanujú slabších. Ak boli zneužitý homosexuálom, môžu sa ich problémy spojiť s neistotou o vlastnej sexuálnej identite.
Dievčatá a aj chlapci väčšinou zažívajú pocit straty a izolácie.
Je pre nich obtiažne niekomu dôverovať a majú vzťahové problémy s ostatnými, predovšetkým s osobami opačného pohlavia. Zatiaľ čo chlapci, ktorí boli zneužitý otcom, smerujú svoju nenávisť k otcovi, dievčatá sa hnevajú na otca aj na matku, pretože ich neochránila proti zneužívajúcemu otcovi. Tak či onak sa zdá, že u starších detí sa objavuje pocit viny, že zneužívaniu nezabránili, a pocit bezmocnosti, že toho neboli schopní.
U zneužívaných detí sa v neskoršom období života vyvinú veľmi vážne problémy : z chlapcou sa môžu stať depresívny jedinci so sebevražednými sklonmy, dievčatá možno nikdy nebudú schopné prežiť sexuálne uspokojenie. Narušená dôvera v existenicii naplneného vzťahu k opačnému pohlaviu spôsobí, že mávajú krátkodobé známostí a prechádzajú z jedného nestabilného vzťahu do druhého.
Najhorším dôsledkom zneužívania je však to, že sa človek sám môže stať zneužívajúcim.
Pre všetky tieto dôvody je preto veľmi dôležité, aby rodičia a učitelia pozorne sledovali, či dieťa nieje týrané alebo zneužívané, a aby tiež urobili niečo pre zníženie takéhoto rizika na minimum.
Šikana
Chovanie dieťaťa sa mohlo zhoršiť v dôsledku šikanie.
Aj cez obecné povedomie o jej existenci zostáva šikana väčšinou trpená. Býva nenápadná, alebo sa vyskytuje mimo dohľad učiteľov , a tak mnoho detí trpí v tichosti. Väčšinou má podobu slovného napádania, často dochádza k zosmiešňovaniu, ponižovaniu či k výlúčeniu dieťaťa z kolektívu. Mnoho dievčat a chlapcov má však skúsenosti aj s rôznymy formami telesného násilia, ktoré na nich páchajú ich vrstovníci. Pri šikane môže dojsť dokonca k vážnemu ublíženiu na zdraví – parta násilníkov môže dieťaťu polámať kosti,a lebo spôsobiť vnútorné krvácanie. Keď sa dieťaťa, na ktorom je patrné určité zranenie, spýtate, sa ako sa mu to stalo, nebude ochotné povedať pravdu. Buď nechce vyzerať ako zbabelec, alebo sa bojí odplaty, no v každom prípade by sa niečo urobiť malo. Ak sa nebude nič robiť, mohlo by to deti poznamenať v neskoršom živote. Dospelí, v ktorí v detstve šikanu zažili, uvádzajú najrozličnejšie vážne potiaže. Ženy napríklad niesú schopné nikomu dôverovať, môžu mať strach z nových situácii a z úspechu. Muži mávajú rovnaké problémy, môžu byť tiež nekomunikatívny a môžu sa z nich stať samotári. Vysoké percento mužov i žien, ktorý boli v detstve šikanované, sa pokúsilo o samovraždu alebo sa myšlienkami na ňu zaoberalo. Je tu ale tiež iná možnosť. Že dieťa nieje šikanované,ale naopak je násilníkom. Môže tu byť niekoľko príčin,ale akonáhle tu je podozrenie, že tomu tak je, treba vyhľadať okamžitú pomoc.
Budúcnosť násilníka môže byť pochmúrna : existujú odhady, podľa ktorých sa z desiatich šikanujúcich chlapcov šesť stane zločincami, ktorý bývajú neskôr usvedčený z agresívnych a násilných prepadení.
Domáce násilie
Deti nebývajú šikanované len v škole – k šikane môže dochádzať aj doma. Násilie môže mať mnoho podôb. Aj keď dieťa samo nieje vystavené fyzickému násiliu, môže byť napríklad svedkom násilného chovania rodičov a môže byť permanentne postihované ich extrémnou hrubosťou. Dieťa sa v dôsledku ich osobných frustrácii stáva obetným baránkom, alebo je , kvôli snahe rodičov dosiahnuť svojho, vystavené nadmernému napätiu – často sa jedná a tie aspekty rodičov, v ktorých zatiaľ zlýhali. Zneužívanie detí je jednou z najbežnejších príčin smrti medzi predškolskými deťmi. Ročne umierajú stovky detí v dôsledku zlého zaobchádzaniu rodičov.
Svoje city väčšinou v spoločenskom prostredí ovládame, no máme dojem, že v súkromí im môžeme dať volný priechod. Tieto sklony majú u niektorých rodičov krajnú podobu. Na verejnosti sú to ludia málomluvný, udržujúci si svoju spoločenskú dôstojnosť, doma však často bývajú hrubí. Ľudia mimo rodinu ich ďalej považujú za rozumných ľudí, s ktorými sa môžu cítiť bezpečne a na ktorých sa môžu spoľahnúť. A tak ku zneužívaniu môže dochádzať a často tiež dochádza bez povšimnutia tých, ktorí sa domnievajú, že majú k rodine dôverný vzťah.
Zdroje:
Train, A.: Nejčastější poruchy chování dětí , Praha, Portál, 2001 -
|