Súčasná vysoko rozvinutá spoločnosť kladie čoraz väčší dôraz na všeobecné vzdelanie a špeciálnu prípravu na pracovnú činnosť. V súvislosti s tým narastajú nároky, ktoré škola vyžaduje od detí. Preto je čím ďalej tým viac detí ohrozených nezdarmi z neschopnosti úspešne plniť všetky požiadavky školy či rodiny.


Dieťa, ktoré v škole neprospieva, väčšinou považujú buď za „hlúpe“, alebo „lenivé a lajdácke“, tlak naň sa preto stupňuje, a tak sa uzatvára bludný kruh. Pomoc treba hľadať v odhalení príčin, ktoré vedú k neprospechu, a v kompenzačných možnostiach. Medzi hlavné príčiny patria:
• Znížená inteligencia,
ktorá sa často pokladá za hlavnú príčinu neprospechu tak, ako sa vysoká inteligencia považuje za dostatočný predpoklad dobrého prospechu. Zdá sa však, že vzťah medzi inteligenciou a školským prospechom je pomerne menší v prvých triedach, keď záleží hlavne na rodinnom prostredí a pomoci rodičov pri príprave do školy. Vo vyšších triedach potom stúpa okrem „všeobecnej“ inteligencie aj význam špeciálnych schopností a talentu. Dôležité je zistiť úroveň inteligencie spoľahlivým inteligenčným testom a porovnať výsledok s celkovým prospechom. U detí s výrazne zníženou inteligenciou je nevyhnutné zvážiť vhodné školské zaradenie. U detí, ktorých inteligencia by mala stačiť na dosiahnutie lepších školských výsledkov, treba pátrať po iných príčinách a podľa nich plánovať nápravu (doučovanie, individuálne štúdium...);

• špecifické defekty,
v niektorých prípadoch školského neprospechu – hlavne ak ide len o určité predmety – treba hľadať príčinu skôr v nedostatku niektorej špeciálnej zložky psychickej výbavy, napríklad v motorike, v procesoch vnímania, v predstavivosti atď. Najznámejšou špecifickou výučbovou poruchou je tzv. vývojová dyslexia. Ide o neschopnosť naučiť sa čítať primerane rýchlo, správne a s porozumením aj napriek tomu, že inteligencia je dostačujúca a všetky vonkajšie podmienky sú priaznivé. Ak sa porucha nerozozná včas, môže sa stať, že tlak okolia oslabí záujem dieťaťa o učenie. V ľahších prípadoch vykonáva nápravu dyslektických ťažkostí triedny učiteľ v spolupráci s rodičmi. Ťažšie prípady vyžadujú navyše špeciálne nápravné cvičenia – zvyčajne v pedagogicko-psychologickej poradni. Stredne ťažké prípady by mali byť zaradené do špecializovanej triedy pre deti s poruchami čítania a písania – dyslektickej triedy.