Najzávažnejšie následky má predčasné zaradenie nezrelého dieťaťa do školy vtedy, keď sa k tomu pridávajú ešte ďalšie nepriaznivé faktory (podpriemerná inteligencia, zmyslová chyba, zdravotné problémy, výchovné problémy v domácom prostredí...);



• zlý zdravotný stav,
Keď je dieťa pri zdravotných problémoch zvýšene únavné, ťažšie sa sústreďuje, máva časté absencie v školskej dochádzke, rodičia ho často nesprávne posielajú do školy ešte v období rekonvalescencie;

• výchovné podmienky, Dieťa môže mať stres ,a tým byť neprospievajúce, kvôli trvalému nesúladu medzi rodičmi, kvôli alkoholizmu otca či matky, alebo vzhľadom k životu v neúplnej rodine, kde sa dieťa musí starať o mladších súrodencov. Učiteľ si tiež nemusí plne uvedomovať, akej záťaži bývajú deti vystavované, keď majú panovačných alebo citovo nevyrovnaných rodičov, či aký stres vyvoláva rodič trpiaci chronickou depresiou, ktorá mu bráni zvládať úlohy každodenného života. Ak dokáže učiteľ tieto záťaže odhadnúť, sotva ho prekvapí, že deti vystavené doma takýmto ťažkostiam mávajú často problémy so správaním v škole. Dôsledkom zle fungujúceho domova môže byť aj stiahnutie sa do seba. Takéto dieťa, doma preťažené starosťami, nieje schopné venovať sa druhým a zúčastňovať sa školských činností. V najrušivejšej podobe sa tento stav prejavuje extrémnymi nárokmi na učiteľovu pozornosť alebo odporom a nepriateľstvom voči celému svetu.


• emočné poruchy dieťaťa.
Nepriaznivé podmienky v škole zvyčajne nevyvolávajú také výrazné reakcie, ak ide o dieťa z dobrej rodiny a bez iných problémov. Očakávanie školských výkonov dieťaťa má byť primerané, nemá byť nad sily dieťaťa, ale dieťa sa zároveň nesmie podceňovať;

• nedostatok motivácie, Alebo chýbanie, či nedostatok záujmu. Záujem o učenie, učebný predmet významne kladne vplýva na proces učenia i jeho výsledky – zvyšuje motiváciu, citovú zaangažovanosť. Chýbanie takéhoto záujmu pôsobí opačne. Žiak sa ťažko prinucuje do učenia, učenie obmedzuje iba na najpotrebnejšiu mieru, učenie ho vo zvýšenej miere vyčerpáva, neprináša radosť, ani citové uspokojenie. Nedostatočný rozvoj záujmov je dôkazom žiakovej intelektuálnej pasivity. Na zvládnutie niektorých školských disciplín je nevyhnutné špeciálne nadanie. Chýbanie vlôh a nedostatočná žiakova aktivita môžu viesť k neúspechom v jednotlivých školských predmetoch. V takomto prípade je dôležité zabrániť vzniku negatívneho postoja k danému predmetu a podporiť žiaka v úspechoch v iných oblastiach. Corell tvrdí, že ak neúspešné výsledky nevyvážia v inej oblasti presvedčivé úspechy, vzniká vážne nebezpečenstvo, že poruchy v učení sa rozšíria na celú oblasť školského učenia. • nepriaznivé vonkajšie podmienky na učenie,
- napríklad: veľká vzdialenosť školy od miesta bydliska (s následnou únavou), nevhodný denný režim dieťaťa atď.. Opakované neúspechy prehlbujú v dieťati zážitok osobného zlyhania a ohrozujú jeho zdravý vývoj. Pomoc treba hľadať v poznaní všetkých príčin, ktoré k tomu vedú, a v objavovaní kompenzačných možností.