- na základe tejto analýzy Keynes dospel k záveru, že hlavnou príčinou nestability trhového hospodárstva sú investície (nedostatočný dopyt po investíciách, nedostatočný záujem investovať), a preto by mal štát svojimi zásahmi ovplyvňovať investičnú činnosť.
- Ďalší poznatok sa týka zamestnanosti: celkový objem zamestnanosti, počet zamestnaných závisí od celkového efektívneho dopytu závisí od výšky investícii.
- Keďže spotreba aj investície zaznamenávajú v trhovej ekonomike výkyvy, musí ich korigovať štát. Preto ani zodpovednosť za celkovú výšku zamestnanosti nemožno ponechať len na podnikateľské subjekty, ale jej objem i vývoj musí ovplyvňovať štát.
- J. M. Keynes sa usiloval nájsť súvislosť medzi dopytom po spotrebnom tovare a objemom výroby a zamestnanosťou: ak v hospodárstve dochádza k poklesu dopytu po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a zároveň aj počet zamestnancov. Keďže podnikatelia nemajú záujem rozširovať výrobu, klesá ich dopyt po investíciách, čo vedie k multiplikačnému (viacnásobnému) efektu, ktorý vyvoláva ešte väčší pokles dôchodkov a zároveň vedie k nezamestnanosti. Podľa Keynesa multiplikačný efekt môže pôsobiť aj opačne – teda v smere zvyšovania investícií, výroby a zamestnanosti. Ak sa zvýši dopyt po investíciách, dochádza k rastu výroby a zamestnanosti, čiže rastú aj dôchodky (mzdy a zisky), a tie vedú k rastu spotreby. Rast dopytu po spotrebných predmetoch zároveň vyvoláva ďalší rast výroby a zamestnanosti v týchto odvetviach, ako aj rast dôchodkov. To vyvoláva nové investície, čo zároveň zvyšuje dôchodky v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. Multiplikačný proces vedie k rastu výroby a zamestnanosti, a tým aj k rastu dôchodkov. Keynesov multiplikátor je vlastne koeficient, ktorým násobíme prírastok investícií, aby sme zistili investíciami vyvolaný prírastok dôchodku.
- Podľa Keynesa úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti. Môže to dosiahnuť dvoma formami hospodárskej politiky: rozpočtovým regulovaním ekonomiky (zasahuje prostredníctvom štátneho rozpočtu) a peňažným a úverovým regulovaním (množstvom peňazí v obehu ovplyvňuje celkový efektívny dopyt, a tým aj celkový rozsah zamestnanosti, investícií a národného dôchodku.

Súčasné smery ekonomického myslenia

Monetarizmus
- najuznávanejšia škola ekonomickej vedy od polovice 70 – tych rokov
- za hlavnú príčinu hospodárskych problémov trhovej ekonomiky pokladá štátne zásahy do ekonomiky. Pripúšťa ich len v oblasti regulovania množstva peňazí v obehu prostredníctvom emisnej banky.
- Podstatou monetaristickej ekonomickej teórie sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu. Vychádza z kvantitatívnej teórie peňazí: ak vzrastie množstvo peňazí v obehu, zvýšia sa ceny, pretože to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí. Naopak, pokles množstva peňazí v obehu spôsobuje zníženie cien. Tento vzťah možno vyjadriť rovnicou:
- M. V = P.