Q
- M- množstvo peňazí v obehu, V – rýchlosť obehu peňazí, P – priemerná úroveň cien, Q – reálny národný produkt
- Milton Friedman – nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. - Podľa neho systém všeobecného sociálneho zabezpečenia je podvod na ľuďoch, ktorí pracujú a platia dane. Odmieta uzákonenie minimálnej mzdy, ako aj monopol odborov na trhu práce. Nepripúšťa ani progresívne zdanenie príjmov, lebo to protirečí individuálnej slobode.

Teória racionálnych očakávaní
- vychádza z toho, že človek je tvor ekonomický, čiže podnikatelia i spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome tak pri získavaní a vyhodnocovaní informácií, ako aj pri ich využívaní. - Všetky hospodáriace subjekty sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie vedia. Preto sa usilujú racionálne využiť všetky dostupné informácie vrátane tých, ktoré poskytuje ekonomická teória.
- Podľa teórie racionálnych očakávaní reakcie hospodárskych subjektov na tie isté opatrenia vlády nie sú vždy rovnaké. Ak napríklad spotrebitelia a podnikatelia spozorujú zvyšovanie množstva peňazí v obehu, reagujú najskôr tak, ako keby zbohatli. To znamená, viac spotrebúvajú a viac investujú, čo stimuluje rast ekonomiky. Keď neskôr zistia, že ich hodnotenie bolo nesprávne, že v skutočnosti nezbohatli a rast bohatstva v peňažnej podobe bol len zdanlivý (bol prejavom inflačného rastu cien), ich nová reakcia bude iná.
- Je zrejmé, že ak štát politiku zvyšovania množstva peňazí v obehu trvale, prestáva plniť svoje poslanie, stimuly sa vytrácajú a už neovplyvňujú výrobu.

Ekonómia ponuky
- hlása minimalizáciu štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu príjmov. Bohatstvo jednotlivca aj štátu podľa nej podchádza z výroby založenej na individuálnej podnikateľskej iniciatíve.
- Ekonómia ponuky sa usiluje vyriešiť problém ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie. Riešenie vidí v podnecovaní iniciatívy, aktivity, tvorivosti, v hľadaní nových poznatkov a nepretržitom zavádzaní inovácií. Na aktivitu a tvorivosť musí štát vytvoriť podmienky. Týmito podmienkami ekonómia ponuky rozumie daňovú reformu a zníženie daní. To je cesta, ktorá ľudí motivuje pracovať, investovať, sporiť, a tým koniec koncov zvyšovať ekonomický rast, rast investícií, národného dôchodku a zamestnanosti.
- Opatrenia v oblasti daňovej politiky vyvolávajú podľa ekonómie ponuky rast hospodárskej aktivity, znížia daňové úniky a podvody, a tak prispejú k celkovému ozdraveniu ekonomiky.