Je dôležité dôsledne rozlišovať medzi dejmi a udalosťami, ktoré prebiehajú vo vedomí poznávacieho subjektu a v objektívnej realite, ale aj o tom čo sa deje vo vedomí tých subjektov, ktoré môžu významnejšou mierou ovplyvniť dianie v objektívnej ekonomickej realite. Menej jasné je, že niektoré subjekty môžu pomerne významne zasiahnuť aj do dejov, ktoré prebiehajú vo vedomí účastníkov hospodárskych procesov a dokonca aj tých, ktorý tieto ekonomické javy a procesy skúmajú. Toto je aspoň časť z dôvodov, prečo sa zaoberať otázkami súvisiacimi s hospodárskou politikou.
Pozitívna ekonómia sa zaoberá spoznávaním obsahu ekonomických javov a procesov v objektívnej ekonomickej realite a na základe toho formulovať presné a zmysluplné výpovede o nej. Na tomto prístupe je vybudovaná jedna celá a veľká časť súčasnej ekonomickej vedy a podľa toho je aj nazvaná. Pozitívna ekonómia sa snaží čo najlepšie analyzovať obj. ekonomickú realitu a na základe jej výsledkov ju, čo najpriliehavejšie opísať .Jej úlohou je vysvetliť správanie jednotlivých ekonomických subjektov, ako aj fungovanie celého ekonomického systému. Vyhýba sa otázkam, či sú rozhodnutia jednotlivých ekonomických subjektov správne alebo nesprávne, dobré alebo zlé. Pozitívna ekonómia len predvída vývoj.
Na rozdiel od pozitívneho prístupu k obj. ekonomickej realite, normatívny prístup kladie dôraz na vysvetlenie toho, ako by sa mohlo dosiahnuť, aby sa hospodárstvo ako celok správalo lepšie, a ako k tomu môžu prispievať ekonomickí agenti tým, že budú meniť svoje správanie na základe určitých vopred daných kritérií správnosti. Z toho jasne vyplýva, že normatívna ekonómia sa vedome zaoberá myšlienkou zmeny ekonomického správania subjektov v tom smere, aby sa hospodárstvo ako celok správalo lepšie, dáva odporúčania pre hospodársku politiku a venuje pozornosť nielen ekonomickým, ale aj širším otázkam rozvoja danej spoločnosti.
Hospodárska politika je syntetický názov pre čiastkové hospodárske politiky. Často sa s konkrétnou dokumentovou formou hospodárskej politiky stretávame v programových vyhláseniach vlád. Podobným dokumentom vládnych, či parlamentných strán bývajú hospodársko-politické doktríny, ktoré odzrkadľujú dlhodobejšie vízie a stratégie politických strán dominujúcich v danej krajine. Význam vedecky fundovanej hospodárskej politiky rastie súbežne s prechodom trhových ekonomík na vyššiu úroveň rozvinutosti: hospodárstvo post industriálnej, resp.