Informačnej spoločnosti, ekonomík založených na znalostiach …Nové zhluky invencií a inovácií opierajúcich sa o rastúce tempo vedeckých objavov, vysoká dynamika zavádzania nových technológií do hospodárskeho života si vynucuje nové prístupy a zdokonaľovanie metód hospodárskej politiky. Na základe týchto procesov sa posilňuje stále viac a čoraz hlbšie zasahovanie orgánov, inštitúcií a štátu do hospodárskych štruktúr a fungovania nielen národných hospodárstiev, ale aj integračných celkov, a to napriek slovným deklaráciám o hospodárskom liberalizme. Dynamické stereotypy hospodárskej politiky z čias socializmu sa veľmi úporne držia v štátnom byrokratickom aparáte. V bývalých socialistických krajinách prevládli v štátnej hospodárskej politike tieto sféry a oblasti:
- Technická a technologická politika, ktorá určovala základné zameranie výskumu, vývoja a štandardizácie, pričom stanovovala rozdelenie rozpočtových kapitol. - Investičná politika obsahuje problémy koncepcie, štruktúry a efektívnosti investičnej výstavby v štátnych podnikoch, spôsoby ich financovania z centrálnych zdrojov, riadenie stavebných činností a uvádzanie nových kapacít do prevádzky.
- Finančná politika socialistického štátu má za úlohu vplývať svojimi nástrojmi na ekonomické a sociálne procesy v štáte. Tiež mobilizuje a racionálne využíva finančné zdroje spoločnosti. Charakteristické je, že do tejto činnosti zasahovala komunistická strana a tým deformovala ich úlohy a výkony. Typický bol tiež plánovitý charakter finančnej politiky v zmysle strohej záväznosti štátneho plánu a prísne sankcionovanie za jeho nedodržiavanie na nižších úrovniach riadenia. Z toho je jasné prečo je taký prebujnelý aparát štátnych orgánov a inštitúcií, rezortov a ústredných úradov post socialistických krajín, a prečo sa nedarí presadzovať hospodársku politiku v súlade s modernou trhovou ekonomikou. Je v životnom záujme štátnej byrokracie nepripustiť zmeny, ktoré by ohrozovali ich prežitie v zmenených podmienkach – princíp zachovania života. Hospodárska politika v rozvinutej trhovej ekonomike presadzuje striktný liberalizmus, neznamená to však že vo vyspelých krajinách neexistujú tendencie k štátnemu intervencionizmu. Štátny intervencionizmus predstavoval určitý doplnkový mechanizmus tzv. neviditeľnú ruku trhu. Keynes prestal veriť v samoregulačnú spôsobilosť trhového hospodárstva a žiada rozsiahlejšiu reguláciu trhu – Keynesovská revolúcia. Vo vyspelých krajinách sa ekonómovia zaoberajú pokusmi o vypracovanie dokonalejšieho hospodárskeho mechanizmu, než ktorý poskytuje trh. Vzhľadom na pokroky v simulačnom modelovaní robia tieto pokusy v umelom hospodárstve, ktoré žije v softwary počítača a s ako takým sa s ním robia simulačné experimenty.