Medzi závery uvedeného druhu patrí aj paretovská efektívnosť. Je to stav, keď už neexistujú žiadne dosiahnuteľné alternatívy, ktoré by priniesli pre daktorý subjekt nové riešenie bez toho, aby sa zhoršilo riešenie pre dakoho iného. Hlavnou organizujúcou silou v neoklasickej ekonómii je trhová rovnováha a decentralizovaná alokácia zdrojov.
Hospodárska politika vo vyspelej trhovej ekonomike západného typu praktizuje makroekonomickú stabilizáciu, tj. vláda zasahuje do ekonomiky tak aby ju nasmerovala na pozitívne plnenie svojich cieľov, ktoré definovala vo volebnom programe a vo vládnom vyhlásení. Po prevzatí vlády sa však vplyvom objektívnej situácie, ale aj v dôsledku subjektívnych dôvodov môžu tieto ciele rozchádzať. Fiškálna politika slúži na dosiahnutie cieľov širšej hospodárskej politiky, pomocou špecifických nástrojov kontroly príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Reaguje na objetívnu situáciu v štátnom sektore, ktorá môže byť prinajmenšom dvojaká:
a) rozpočtový deficit vzniká vtedy, keď výdavky prevládajú nad príjmami. V tom prípade sa uskutočňuje expanzívna politika. Hospodárstvo sa nachádza pod úrovňou svojho potenciálneho HDP a najdôležitejšou úlohou vlády je riešiť nadmernú nezamestnanosť. b) Oveľa zriedkavejšie vzniká situácia, keď príjmy prevažujú nad výdavkami – v tomto prípade treba uskutočňovať kontrakčnú, či reštriktívnu politiku, pretože ekonomika je nad úrovňou svojho potenciálneho HDP a hlavným problémom je inflácia. V post socialistických krajinách existuje tendencia k rastu inflácie súbežne s rastom nezamestnanosti, navyše býva prítomná trvalejšia recesia. Fiškalista je ekonóm, ktorý zastáva názor alebo je presvedčený, či verí, že zamestnanosť, ceny, a iné ekonomické ukazovatele sú také reálne objekty, že ich možno kontrolovať, regulovať, či riadiť pomocou fiškálnej politiky.
Monetarista je ekonóm, ktorý verí, že zmeny v miere rastu peňazí v ekonomike majú výrazný vplyv na výdavky, ceny, finálnu výrobu a zamestnanosť. Charakteristickými predstaviteľmi monetaristickej politiky v praxi sú: bývalá britská premiérka Thatherová a bývalý minister financií ČSFR, neskorší premiér a terajší prezident ČR V. Klaus. Monetaristický prístup nevylučuje úlohu či funkčnosť štátneho rozpočtu. Monetartisatická politika vychádza z presvedčenia, že zamestnanosť, inflácia, hospodársky rast a iné charakteristické veličiny hospodárstva možno účinne ovplyvňovať zmenami v ponuke peňazí. Monetárne autority sú osoby alebo orgány, ktoré formulujú ciele monetárnej politiky.