Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje kapitalista = Základ vykorisťovania. Marx tvrdil: v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej strane zväčšovanie bohatstva v rukách malej časti spoločnosti – kapitalistov. Podľa neho sa toto dá odstrániť len cestou soc. Revolúcie. NEOKLASICKÁ EKONÓMIA
Vychádza zo sayovho zákonu trhu. Predpokladá existenciu dokonalej konkurencie, ktorá ma zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a podnikateľov, a tým optimálne fungovanie ekonomiky. 3 prúdy: rakúska, laussanská, cambridgeská. Spájala ich spoločná metodika teórie hodnoty založenej na princípe Hraničnej užitočnosti – hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou zásoby určitého tovaru.
Gossen: vysvetlil správanie človeka pri uspokojovaní potrieb dvoma zákonmi:
1/ postupným uspokojovaním určitej potreby výška alebo miera pôžitku klesá. 2/ ak človek nemôže všetky potreby plne uspokojiť, musí ich uspokojiť tak, aby dosiahol približne rovnakú intenzitu ich uspokojovania.
PARETOVO OPTIMUM: neoklasicisti sa snažili stanoviť podmienky rovnováhy a efektívnosti fungovania ekonomického systému. ,, PRI DANÝCH VÝROBNÝCH ZDROJOCH, DANOM ROZDELENÍ DOCHODKOV A DANÝCH PREFERENCIÁCH SPOTREBITEĽOV NASTÁVA OPTIMÁLNY STAV, VTEDY KEĎ NIKTO NEMOŽE ZLEPŠIŤ SVOJU SITUÁCIU BEZ TOHO, ABY NEZHORŠIL SITUÁCIU NIEKOHO INÉHO.“
Marschal – objasnil mechanizmus ponuky a dopytu a ukázal, že cena trhovej rovnováhy vzniká v priesečníku kriviek ponuky a dopytu. Pri tejto cene sa ponuka = dopytu. Clark – rozšíril použitie hraničného princípu aj výrobné faktory a vysvetlil hraničnú produktivitu práce a kapitálu.
Keynes – vytvoril teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. Vznikla v období veľkej hospodárskej krízy v podmienkach veľkého poklesu výroby a nezamestnanosti. Teória efektívneho dopytu závisí od takých makroekonomických veličín, ako je celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku. Teda nie od výrobných možností danej ekonomiky. Ale od dopytu. Dopyt v spoločnosti tvorí národný dôchodok. Multiplikačný efekt: Keďže podnikatelia nemajú záujem rozširovať výrobu, klesá ich dopyt po investíciach, čo vedie k multiplikačnému, viacnásobnému efektu, ktorý vyvolá ešte väčší pokles dôchodkov a vedie k nezamestnanosti. Môže pôsobiť aj opačne = v smere zvyšovania investícií = výroby = zamestnanosti. Ak sa zvýši dopyt po investíciach dochádza k rastu výroby a zamestnanosti = rastú dôchodky (mzdy a zisky).