Ekonomika
EKONOMIKA – charakteristika
Ekonomikou rozumieme oblasť spoločenskej praxe zameranú na cieľavedomú hospodársku činnosť. Ekonomika znamená v podstate hospodárstvo. Hovoríme o ekonomike štátu t. j. o hospodárstve štátu, alebo o podnikovej ekonomike t. j. o hospodárstve podniku.
Makroekonomika – ide o hospodársku činnosť veľkých celkov napr. štátu – národná
ekonomika, celého sveta- svetová ekonomika. Mikroekonomika – je to hospodárska činnosť napr. podnikov, oddelení podnikov
Podniková ekonomika – hospodárska a výrobná činnosť podniku.
ĽUDSKÉ POTREBY
Všetky potreby sú prejavom pocitu nedostatku niečoho čo nám žiada uspokojiť. Existuje veľké množstvo potrieb.
Podľa naliehavosti uspokojovania môžeme hovoriť o:
A, Životne nevyhnutných potrebách (napr. potreba stravovania, odievania, bývania ...)
Kultúrnych a luxusných (napr. potreby návštevy divadla, šperky, luxusné autá ...)
Hranice medzi životne nevyhnutnými a luxusnými potrebami závisia od životnej úrovne danej krajiny. Podľa toho či uspokojujeme sám alebo v skupine:
B, Individuálne (napr. potreba kúpiť si motorku)
Kolektívne (spoločenské – napr. potreba mesta mať kino)
Podľa hmotného alebo nehmotného charakteru potrieb:
C, Hmotné (materiálne) – napr. potreba odievania
Nehmotné (nemateriálne) – napr. Potreba vzdelania, čítať, priateľstva, lásky, pochvaly a ocenenia. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ OTÁZKY
Ekonomika je mechanizmus, ktorý rozdeľuje vzácne zdroje medzi jednotlivé potreby. Tento mechanizmus rieši tri ekonomické otázky
1. Čo vyrábať
2. Ako vyrábať
3. Pre koho vyrábať
1. Čo sa má vyrábať, aké výrobky a služby, v akom množstve a kedy sa majú vyrábať, aby sa uspokojili potreby spoločnosti. V trhovej ekonomike o tom rozhoduje spotrebiteľ a výrobcovia to zisťujú prostredníctvom prieskumu trhu.
2. Ako vyrábať: Znamená akým spôsobom sa budú vyrábať rôzne tovary a služby (technické a technologické riešenia)
3.
Pre koho vyrábať: Pre koho sa budú tovary a služby vyrábať (Či sú tovary určené aj na export...)
Ako vyrábať určuje konkurencia (súťaživosť) medzi výrobcami rovnakých tovarov, ktoré hľadajú technologické postupy, čo by im umožnili vyrábať lacnejšie ako vyrábajú iní.
Pre koho vyrábať sa rozhoduje na trhu výrobných činiteľov, kde sa kupujú a predávajú prírodne zdroje, práca a kapitál.
FORMY A PROSTRIEDKY USPOKOJOVANIA POTRIEB
Uspokojovanie potrieb závisí najmä od:
A, dostatku prostriedkov na ich uspokojovanie
B, poradia dôležitosti ich uspokojovania
Väčšinu svojich potrieb ľudia uspokojujú s potrebou (užívaním) statkov a služieb.
STATKY: sú veci, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb človek. Môžu byť výsledkom prírodných procesov (napr. vzduch...) alebo výrobky (napr. chlieb...)
Voľné statky nie sú výsledkom výroby.
Ekonomické (vzácne statky): sú výsledkom hospodárskej činnosti:
Služby: statky, ktoré majú nemateriálny (nehmotný) charakter. Sú to také činnosti, ktoré uspokojujú ľudské potreby svojim vlastným priebehom (napr. opravárenské služby, služby lekárov, železníc). HOSPODÁRSTVO, HOSPODÁRSKE JEDNOTKY
Ekonomické statky a služby sú výsledkom hospodárskej činnosti na určitom úseku hospodárstva. Hospodárstvom rozumieme tú oblasť cieľavedomej činnosti ľudí, ktorej cieľom je: výroba statkov a služieb.
Hospodárskymi jednotkami, ktoré sa zúčastňujú výrobného procesu sú:
1. podniky, ktoré vyrábajú statky a služby
2. domácnosti, t. j. obyvateľstvo, ktoré tieto statky spotrebúva.
Podnik – taká hospodárska jednotka, ktorej základným cieľom je podnikanie.
Domácnosť – ako hospodárska jednotka sa podieľa najmä na spotrebe statkov a služieb. (Zamestnaný človek si za svoju mzdu za prácu nakúpi napr. potraviny, vzdelanie..., ale môže sa rozhodnúť aj pre založenie súkromnej firmy atď.)
Výroba – pretvárajú sa v nej (transformujú) výrobné vstupy (napr. suroviny materiál, stroje, ľudská práca) Tak aby ich výsledkom boli očakávané výstupy (statky a služby)
Výrobné vstupy 1. prírodné zdroje (pôda, život prostredie energie)
2. práca
3. kapitál
Výrobné výstupy 1. kapitálové statky
2. spotrebné statky
Výrobok – hmotné statky, ktoré sú výsledkom výrobného procesu podniku.
Tovar – všetko to čo podnik ako hospodárska jednotka predáva spotrebiteľovi. Každý výrobok, ktorý sa dostáva na trh sa stáva tovarom.
Výrobné vstupy výroba výrobné výstupy
VÝVOJ A FUNKCIE PEŇAZÍ
Pred vznikom peňazí existovala naturálna výmena v období, ktorej sa vymieňal jeden tovar za hociktorý iný tovar. Prvou formou peňazí v obehovom hospodárstve boli tzn. tovarové peniaze, keď sa vo funkcii všeobecného ekvivalentu objavujú jeden, dva respektíve tri tovary, za ktoré sa všetky ostatné tovary a služby spravidla vymieňajú (kožušiny, dobytok...) Ďalšou formou peňazí boli drahé kovy. (striebro, zlato...) V súčasnosti sa v každej modernej ekonomike vyskytujú tieto tri základné formy peňazí.
1.
papierové peniaze – bankovky, ktoré dnes v každej krajine vydáva len centrálna, tzv. ceduľová, respektíve emisná banka. (U nás je to Národná banka Slovenska NBS)
2. drobné mince – sú zo všeobecných kovov a sú podobne ako papierové peniaze hotovostným platidlom. 3. depozitné bankové peniaze – ide o bezhotovostné peniaze, ktoré vlastne vo vyspelej ekonomike prevládajú. Sú to vklady v bankách, ktoré možno kedykoľvek použiť na platby prevodom z účtu na účet prostredníctvom šekov al. ich výberom v hotovosti.
Peniaze plnia v ekonomike tieto funkcie
A, sú prostriedkom výmeny, uľahčujú výmenu tovarov,
B, sú zúčtovacou jednotkou, pretože pomocou nich sa určujú ceny všetkých ostatných tovarov a služieb,
C, sú nositeľom hodnôt – zhromažďujú sa ako úspory, ktoré možno neskôr použiť buď na nákup kapitálu pôdy, alebo na budúcu spotrebu.
HOSPODÁRSKY SYSTÉM
Hospodársky systém vytvárajú charakteristické súčasti. Sú to: Typ vlastníctva, spôsob rozhodovania, mechanizmy a nástroje, ktoré spoločnosť používa pri riešené základných ekonomických otázok.
Dôležitou charakteristikou je vlastníctvo a spôsob rozhodovania o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov. Vlastníctvo je právo vlastníka používať svoj majetok. Môže ísť o súkromné (individuálne) alebo verejné (kolektívne a štátne) vlastníctvo na základe spôsobu rozhodovania o výrobných zdrojov rozlišujeme Trhový hospodársky systém a centrálne riadené hospodárstvo. V skutočnosti sú hospodárske systémy zmiešané hospodárstva. Existuje tam aj súkromné aj verejné vlastníctvo. V trhovom hospodárstve rozhoduje o rozdeľovaní zdrojov. Trh. A v centrálne riadenom hospodárstve rozhoduje o ekonomických aktivitách vláda – štát. TRH A TRHOVÝ MECHANIZMUS
Trh je miesto, kde sa uskutočňuje predaj a kúpa najrôznejších výrobkov. Niektoré tam prichádzajú predať, to čo predtým vyrobili, iný zase preto aby kúpili to čo sami nevyrábajú. Na trhu pôsobia 3 základné subjekty:
1. Domácnosti: sú subjekty, ktoré vstupujú na trh aby si kúpili výrobky a služby, na uspokojenie svojich potrieb. Vstupujú na trh aj ako predávajúci (vlastnia výrobné faktory, prácu, pôdu, úspory)
2. Podniky: kupujú výrobné faktory potrebné na výrobu. Podniky predávajú ďalej svoje produkty.
3. Štát: je špecifickým subjektom trhu vstupuje ako predávajúci aj ako kupujúci. Jeho hlavnou úlohou je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu.
S prehlbovaním deľby práce sa rozširuje trh z územného, ako aj z vecného hľadiska.
Miestny trh: Prvou formou trhu z územného hľadiska bol miestny trh.
Reprezentoval objem kúp a predaju na určitom mieste a mal význam len pre toto miesto. Národný trh: Kvalitatívne vyšším stupňom je národný trh (vnútorný trh), ktorý vzniká spojením niekoľkých miestnych trhov. Zahŕňa výmenu medzi jednotlivými miestnymi trhmi. Medzinárodný trh: Vyjadruje prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín. Regionálny trh znamená rozšírenie medzi národných trhových zväzkov vo väčšom, regionálnom rozsahu.
Svetový trh: Svetový trh napokon predstavuje objem kúp a predajov medzi partnermi všetkých krajín sveta v určitom období.
Z vecného hľadiska ďalším kritériom, podľa ktorého budem rozlišovať jednotlivé typy trhov, je predmet kúpy a predaja.
TYPY TRHOV
Kritérium
Územné Vecné Kvantitatívne
Miestny trh Trh tovarov a služieb Čiastkový trh
Národný trh Trh výrobných faktorov Agregátny trh
Medzinárodný trh Finančný trh
Svetový trh - Peňažný trh
- Kapitálový trh
- Devízový trh
- Trh drahých kovov
- Poistný trh
Trh tovarov a služieb je miesto, kde sa kupujú a predávajú materializované výrobky – tovary a nematerializované služby. Trh výrobných faktorov predstavuje trh práce, pôdy, kapitálu
Finančný trh sa delí na peňažný kapitálový, devízový drahé kovy a poistný trh.
Burza je vysoko organizovaná forma trhu.
Peňažné burzy: obchoduje sa na nich s cennými papiermi a devízami.
Tovarové burzy: na takýchto burzách sa obchoduje s jedným alebo niekoľkými druhmi tovarov. Čiastkový trh: predáva a kupuje sa len jeden druh tovaru (napr. Mäso)
Agregátny trh: je trhom všetkých tovarov a služieb.
TRHOVÝ MECHANIZMUS
Trhový mechanizmus je to súhrn vzťahov medzi spotrebiteľmi a výrobcami – podnikateľmi. Na základe týchto vzťahov s rozhoduje o rozdeľovaní a použití výrobných zdrojov o určení ceny a množstva tovarov a služieb.
Týmto rieši trhový mechanizmus ekonomické problémy: čo, ako a pre koho vyrábať:
Cena predstavuje sumu, za ktorú sa nadobúdajú tovary a služby. Ceny v trhovom mechanizme plnia základnú úlohu.
FUNKCIE CENY
1. poskytuje a prenáša informácie o:
- potrebách
- záujmoch, resp. preferenciách
- disponibilných zdrojoch
- výrobných možnostiach
2. podnecuje výrobcov i spotrebiteľov aby:
- používali vo výrobe efektívne výrobné metódy
racionálne využívali disponibilné
3. rozdeľuje dôchodky
DOPYT A KRIVKA DOPYTU
Rozhodnutia spotrebiteľov o kupovanom množstve tovaru v závislosti od jeho ceny tvoria: dopyt po tovare. Grafické znázornenie nazývame krivku dopytu.
Cena – Dopyt ľudí
30 Sk - 35
10 Sk - 200
Dopyt: Rozhodnutia spotrebiteľov o kupovanom množstve tovaru v závislosti od jeho ceny tvoria dopyt po tovare.
PONUKA A KRIVKA PONUKY
Cieľom podniku je dosahovať zisk. Podnik sa preto bude zameriavať na takú produkciu, ktorú bez problémov predám. Je zrejmé, že budem vyrábať a predávať tovary v závislosti od ich cien.
Čím bude cena tovaru vyššia, tým sa bude snažiť vyrobiť a na trhu predať viac výrobkov. Rozhodnutia výrobcov o množstve ponúkaného tovaru v závislosti od jeho ceny tvoria ponuku tovarov.
Grafické znázornenie ponuky predstavuje: krivka ponuky
Cena – Dopyt ľudí
40 Sk - 50
30 Sk - 100
10 Sk - 150
ROVNOVÁHA DOPYTU A PONUKY
Na základe dopytu a ponuky sa na trhu vytvára: rovnovážna cena a rovnovážne množstvo tovaru. Je to taká cena a také množstvo, ktoré vyjadrujú rovnosť dopytu a ponuky. Cena a množstvo tovarov sú pre kupujúcich ako aj pre predávajúcich zhodné.
TRHOVÁ NEROVNOVÁHA
Pre reálnu ekonomiku je skôr príznačné, že dopyt sa nerovná ponuke a vtedy sa prejavý na trhu trhová nerovnováha. TRHOVÁ KONKURENCIA
Podmienkou fungovania trhového mechanizmu t. j. vytvárania dopytu, ponuky a rovnovážny ceny je
Konkurencia
- konkurencia – ide o stretávanie sa rôznych subjektov trhu, kde každý z nich chce realizovať svoje rôzne ekonomike záujmy.
V reálnom hospodárstve sa prejavujú rôzne pojmy: nedokonalej konkurencie. Nedokonalú konkurenciu charakterizuje situácia, keď produkciu vyrába obmedzený počet výrobcov, dokonca len konkurencia sa prejavuje v týchto formách
- monopolistická k.
- oligopol
- absolútny monopol.
PODNIK A JEHO ČINNOSŤ
Podľa úloh, ktoré plnia podniky ako základné hospodárske jednotky v národnom hospodárstve, sa členia na dve skupiny.
Do prvej skupiny patria podniky, ktorý vyrába výrobky, alebo poskytujú služby.
Sú to trhové subjekty, ktoré sa riadia trhovými vzťahmi a zaoberajú sa najmä podnikateľskou činnosťou. Ich hlavným cieľom je dosahovanie zisku. Druhú skupinu tvoria: organizácie, ktoré nie sú trhovými subjektami v pravom zmysle slova, pretože zabezpečujú rôzne funkcie štátu a poskytujú služby, ktoré sa sčasti alebo úplne financujú zo štátneho rozpočtu. Sú to školy, nemocnice, kultúrne zariadenia a rôzne štátne inštitúciu, ktoré sa podľa toho, ako sú napojené na štátny rozpočet, delia na rozpočtové a príspevkové organizácie.
CHARAKTERISTIKA PODNIKU
Podnik je samostatná hospodárska jednotka, ktorá využívaním výrobných činiteľov vyrába výrobky alebo poskytuje služby určené na predaj.
Ekonomická samostatnosť – štát nezasahuje priamo do činnosti podniku. Úlohou štátu je určiť len všeobecné pravidlá v rámci, ktorých sa môže uskutočňovať podnikanie. (napr. výška daní)
Kapitál – je ďalšou nevyhnutnou podmienkou v podnikaní. Každý podnik musí mať k dispozícii kapitál, pomocou ktorého uskutočňuje svoju činnosť.
Právna subjektivita – podniky majú právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy inými podnikmi, zamestnancami, štátom...
Podniky nadobúdajú právnu subjektivitu zápisom do obchodného registra alebo získaním živnostenského oprávnenia. Podniky sú zároveň zodpovedné za záväzky, ktoré vyplývajú z uzatvorených zmlúv a ostatných právnych noriem (zákonov)
OBCHODNÝ NÁZOV, OBCHODNÝ REGISTER
Firma – Podniky sa navzájom od seba odlišujú obchodným názvom – firmou.
Firma je obchodný názov podniku, pod ktorým vykonáva podnikateľskú činnosť a všetky právne úkony,
Ktoré s ňou súvisia. Pod svojím obchodným názvom je tiež podnik zapísaný v obchodnom registre.
Osobné – osobné obchodné názvy sa skladajú z mena a priezviska podnikateľa a využívajú ich najmä živnostníci (napr. „Ján Novák“);
Vecné – vecné obchodné názvy vyjadrujú predmet podnikateľskej činnosti a využívajú ich najmä obchodné spoločnosti a družstva (napr. „ZDRAVIE – lekáreň s. r. o.“)
Zmiešané – zmiešané obchodné názvy obsahujú predchádzajúce zložky („Ján Novák – oprava obuvi“)
Takýto obchodný názov umožňuje lepšie odlíšenie podnika živnostníkov.
OBCHODNÝ REGISTER
- obchodný register je zoznam, do ktorého sa zapisujú dôležité údaje, týkajúce sa podnikateľských organizácií. Do o. r. sa zapisujú tieto údaje:
- O. N. a sídlo právnických osôb a bydlisko fyz.
osôb,
- identifikačné číslo organizácie (IČO)
- predmet podnikania
- právna forma právnickej osoby,
- meno a bydlisko osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom podniku s uvedením spôsobu, akým konajú v menu právnickej osoby.
- meno prokuristu a jeho bydlisko.
- ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré určuje zákon.
PODNIKOVÉ CIELE
Podnikateľské prostredie – zahŕňa všetky subjekty, ktoré na podnik pôsobia a ovplyvňujú ho. Patria k nim iné podniky, štátne a zákonodarné orgány – vydávajú právne normy a určujú pravidlá podnikania.
Vytyčovanie podnikových cieľov – V tomto procese treba zosúladiť záujmy rôznych skupín ľudí (záujmových skupín), ktorý majú na vytýčenie cieľov rôzne požiadavky. Záujmové skupiny –
A, interné (vlastníci, manažéri a ostatný zamestnanci podniku).
B, externé (dodávatelia, odberatelia, štát,...)
Poznáme rôzne druhy cieľov napr.
- vrcholový cieľ – najdôležitejší podnikový cieľ, ktorý vyjadruje želaný budúci stav podniku (najčastejšie je to zisk)
- čiastkové ciele – sú potrebné na dosiahnutie vrcholového cieľa a sú to väčšinou konkrétne ciele na kratšie časové obdobie.
- dlhodobé ciele – sú to ciele na 3 a viac rokov (napr. vrcholný cieľ)
- stratégia podniku – vytýčenie dlhodobých strategických cieľov podniku a určenia spôsobov, ktorým možno vytýčené ciele dosiahnuť.
- stratégia – program ďalšieho rozvoja podniku.
ČLENENIE PODNIKOV
A, Podľa formy vlastníctva:
1, štátne podniky
2, súkromné podniky (podniky jednotlivcov, spoločnosti osobné a kapitálové družstva)
3, zmiešané podniky
B, Z hľadiska organizačno-právneho:
1, živnosti
2, obchodnej spoločnosti
3, družstvá
C, Podľa predmetu činnosti:
1, výrobné podniky (vyrábajú výrobky)
2, nevýrobné podniky (poskytujú služby)
D, Z hľadiska veľkosti:
1, malé (do 25 zamestnancov)
2, stredné (26 až 500 zamestnancov)
3, veľké (nad 500 zamestnancov)
Podnikanie: sústavná činnosť uskutočňovaná podnikateľom, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, s cieľom dosiahnuť zisk.
Fyzická osoba: je každý človek, ako nositeľ práv a povinností. Spôsobilosť (schopnosť) mať práva a povinnosti. Vzniká narodením a zaniká smrťou.
Právnická osoba: je každý subjekt, (občania aj organizácie), ktorý má práva a povinnosti a nie je fyzickou osobou. Vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná do obchodného registra alebo iného zákonom učeného registra.
ŽIVNOSTI
Podmienky živnostenského podnikania upravuje živnostenský zákon.
Živnosť: sústavná činnosť, uskutočňovaná samostatne vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť a s cieľom dosiahnuť zisk. Je to individuálny podnik súkromného podnikateľa. Živnosti si môžu zakladať fyzické aj právnické osoby, ktoré spĺňajú všeobecné podmienky: dosiahnutie veku 18r.
- spôsobilosť na právne úkony
- bezúhonnosť.
Osobitné podmienky: odborná alebo iná spôsobilosť.
Živnosti rozlišujeme:
1.
Podľa spôsobu získavania živnostenského oprávnenia.
- ohlasovanie (pod splnení podmienok, stačí ohlásiť živnostenskému úradu vmieste bydliska alebo podnikania)
- ohlasovanie: remeselné (odborná spôsobilosť, výučný list...)
viazané (nestačí byť vyučený)
- volné ( nevyžadujú žiadnu odbornú spôsobilosť)
- koncesované – možno ich uskutočňovať len na základe udelenia koncesie. Živnostenským úradom.
2. Podľa obsahu a rozsahu živnostenského oprávnenia.
- obchodné
- výrobné
- poskytujúce služby
Obchodné živnosti – upravuje ich a presný zoznam činnosti obsahuje živnostenský zákon.
Výrobné živnosti – v živnostenskom zákone sa presne nevymedzujú. Za výrobné živnosti sa nepovažujú tie živnosti, ktoré sa neuvádzajú medzi obchodnými živnosťami a živnosťami poskytujúcimi služby. Podnikateľ, ktorý vykonáva túto živnosť, môže zároveň nakupovať a predávať výrobky od iných výrobcov, rozhodujúcou činnosťou však musí byť jeho vlastná výroba a predaj vlastných výrobkov.
Živnosti poskytujúce služby – v živnostenskom zákone sa pod službami rozumie poskytovanie opráv a údržby vecí, preprava osôb a tovaru a iné práce na uspokojovanie ďalších potrieb...
Živnosti sú prevažne malé a stredné podniky, ktoré zvyčajne riadi sám vlastník. Živnostník má neobmedzené riešenie. To znamená, že za straty a záväzky svojho podniku ručí celým svojím majetkom.
Živnostenské úrady vedú živnostenské registre, do ktorých zapisujú údaje týkajúce sa podnikateľov, ktorým vydali živnostenské oprávnenie. Sú to verejné zoznamy – je možné do nich nahliadnuť.
Podnikateľ uvedie v ohlásení živnosti následovné náležitosti
- osobné údaje (meno, priezvisko, bydlisko...)
- obchodný názov
- predmet podnikania
- IČO (identifikačné číslo osoby)
- deň od kedy začína podnikať
- miesto podnikania...
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
OSOBNÉ
SPOLOČNOSTI KAPITÁLOVÉ
SPOLOČNOSTI
v. o. s. k. s.
s. r. o. a. s.
VZNIK
Spoločnosť vzniká dňom ku ktorému bola zapísaná do OR Spoločnosť vzniká dňom ku ktorému bola zapísaná do OR Spoločnosť vzniká dňom ku ktorému bola zapísaná do OR Spoločnosť vzniká dňom ku ktorému bola zapísaná do OR
CHARAKTERISTIKA Aspoň 2 osoby podnikajú pod spoločný obchodným menom a ručia za záväzky spoločne všetkým svojím majetkom 1 alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v OR (komandisti) a 1 alebo viac spoločníkov celím svojím majetkom (komplementárni) Spoločnosť môže založiť 1 osoba a najviac 5O spoločníkov, jej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov Spoločnosť môže založiť 1 zakladateľ (PO), inak 2 alebo viacerí zakladatelia. ZI je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou.
Spoločnosť ručí za záväzky celým svojím majetkom, akcionár neručí za záväzky spoločnosti.
ZALOŽENIE
Podpísaním spoločenskej zmluvy
Podpísaním spoločenskej zmluvy
Podpísaním spoločenskej zmluvy alebo spísaním zakladateľskej listiny
Uzavretím zakladateľskej zmluvy (ak sú viacerí) alebo zakladateľskej listiny (ak 1 zakladateľ)
ORGÁNY SPOLOČNOSTI
Valné zhromaždenie
Konatelia dozorná rada Valné zhromaždenie predstavenstvo dozorná rada
ZÁKLADNÉ IMANIE
Aspoň 200 000 Sk, na spoločníka min. 30 000 Sk Aspoň 1 000 000 Sk
ŠTATUTÁRNE ORGÁNY
Každý zo spoločníkov alebo je niekto poverený
Len komplementárni
Kanateľ, konatelia Predstavenstvo
ZÁNIK Ku dňu výmazu z OR
Ku dňu výmazu z OR Ku dňu výmazu z OR Ku dňu výmazu z OR
OR – obchodný register
PO – právnická osoba
ZI – základné imanie
v. o. s. – verejná, obchodná spoločnosť
k. s. – komanditná spoločnosť
s. r. o. – spoločnosť s ručením obmedzením
a. s. – akciová spoločnosť
DRUŽSTVO
Družstvo – je spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Obchodné meno družstva musí obsahovať označenie „družstvo“. Družstvo môže založiť minimálne 5 fyzických osôb alebo minimálne 2 právnické osoby
Družstvo je právnickou osobou, za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom. Členovia družstva neručia za jeho záväzky. Základné imanie družstva tvorí súhra členských vkladov, zapisuje sa do obchodného registra a je najmenej 50 000 Sk
Na založenie družstva sa vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdzi družstva, ktorá:
a, určuje základné imanie
b, schvaľuje stanovy
c, volí predstavenstvo a kontrolnú komisiu. (orgány družstva)
Družstvo vzniká dňom zápisu do obchodného registra a zaniká vymazaním z obchodného registra
Osobné spoločnosti – charakteristickým znakom je neobmedzené ručenie všetkých spoločníkov a ich osobná účasť na riadení a zastupovaní spoločnosti navonok.
Neobmedzené osobné ručenie spoločníkov nahradzuje povinnosť vytvárať základné imanie. Nemusia vytvárať ani osobitné riadiace orgány.
Kapitálové spoločnosti – spoločníci neručia za záväzky spoločnosti buď vôbec (a. s.) alebo obmedzene do výšky svojho vkladu (s. r. o.), preto musia povinne pri zakladaní spoločnosti vytvárať základné imanie.
O základných otázkach spoločnosti rozhoduje vrcholový orgán. (valné zhromaždenie alebo zhromaždenie spoločníkov)
Činnosť spoločnosti riadi a spoločnosť navonok zastupuje riadiaci orgán (správna rada alebo predstavenstvo)
Kontrolným orgánom, ktorý kontroluje hospodárenie spoločnosti je dozorná rada.
Základné imanie je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie sa vytvára s. r. o. a a. s. - jeho výška sa zapisuje do O. R.
Akciovú spoločnosť – získa kapitál vydaním a predajom akcií ľuďom = akcionárom, ktorý sa tak stanú vlastníkmi spoločnosti.
Akcia (účastina) – je cenný papier, ktorý je dokladom o kapitálovej účasti v a. s.
Z vlastníctva akcií vyplývajú práva akcionárom. Každá akcia má menovitú hodnotu, ktorá je na nej vyznačená. Ďalej má trhovú cenu, za ktorú sa kupuje a predáva na burze. Kurz akcie môže byť vyšší alebo nižší ako jej nominálna hodnota.
Druhy akcie –
A, akcie na meno- meno majiteľa akcie jej prevody (pri predaji) je písomné zaznačené na akcii.
B, akcie na majiteľa – neobsahujú údaje o tom kto je vlastníkom (majiteľ = držiteľ akcie)
PRACOVNÁ SILA
Pracovná sila – je súhrnom fyzických a duševných schopností človeka.
Ľudská práca – je činnosť pri, ktorej sa využívajú fyzické a duševné schopnosti pracovných síl. Nositeľom pracovnej sily je človek, ktorý pri práci vynakladá fyzickú a duševnú schopnosť
Podľa toho aké schopnosti človeka sa pri práci prevažne využívajú. Člení sa práca na:
• Fyzickú
• Duševnú
Či určitý druh práce vyžaduje špeciálnu prípravu (vzdelanie) člení sa práca na:
• Kvalifikovanú
• Nekvalifikovanú
Vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom upravuje zákonník práce, ktorý má všeobecnú platnosť.
Mzda – pracovníkovi patrí za vykonanú prácu; mzda je vlastne cenou práce jednotlivých pracovníkov podniku.
Formy miezd – časová, úkolová, podielová mzda.
Časová – Výška časovej mzdy závisí od odpracovaného času.
Úkolová – Závisí od dosiahnutého výkonu pracovníka.
Podielová – sa uplatňuje pri odmeňovaní pracovníkov zainteresovaných na dosiahnutí výkonov, ktoré možno vyjadriť ukazovateľmi, ako napr. obrat z predaj, dosiahnuté tržby.
INVESTIČNÁ ČINNOSŤ PODNIKU
Úlohou investičnej činnosti podniku je zabezpečiť pre podnik potrebný investičný majetok. Investície sú výdavkom, ktoré súvisia s obstarávaním, modernizáciou a rekonštrukciou jednotlivých zložiek investičného majetku podniku.
ZÁSOBOVACIA ČINNOSŤ PODNIKU
Úlohou zásobovania v podniku je zabezpečiť podnikový transformačný (zmena) proces potrebný materiálom, polovýrobkami a tovarmi v potrebnom množstve kvalite sortimentu. Zásobovacia činnosť podniku zahŕňa nákup, prepravu a skladovanie zásob.
ODBYTOVÁ ČINNOSŤ PODNIKU
Predstavuje záverečnú fázu transformačného procesu, predaj vyrobených výrobkov alebo služieb. Je zavŕšením procesu.
Odbyt – je spojovacím článkom medzi výrobou a spotrebou – úlohou odbytu nie je, len predaj výrobkov a ich dodanie odberateľom, ale aj aktívne ovplyvňovanie výrobného procesu na základe informácií získaných prieskumom trhu, lebo podnik vyrába pre trh.
FINANCOVANIE A RIADENIE PODNIKU
Kapitál podniku – finančné zdroje, ktoré podnik používa na získavanie majetku. Kapitál – vlastný, cudzí
Proces – získavanie kapitálu pre podnik – financovanie
Externé financovanie – získavanie kapitálu z vonkajších zdrojov. (z úrokov, dotácii..)
Financovanie z vnútorných zdrojov – z podnikového zisku
Riadenie podniku = manažment podniku – úlohou je zabezpečenie stanovenie cieľov a ich následné dosahovanie.
FORMY A ZLOŽENIE MAJETKU
Majetok časť aktív účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí.
Formy majetku:
Dlhodobý hmotný majetok (DHM)
Dlhodobý nehmotný majetok (DNM)
Dlhodobý majetok Dlhodobý finančný majetok (DFM)
Dlhodobé pohľadávky
majetok
A, z časového
hľadiska
Krátkodobý finančný majetok (KFM)
Obežný majetok Krátkodobé pohľadávky (KP)
Zásoby
DNM – ocenenie je vyššie ako 50. 000,- a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok.
DHM – cena je vyššia ako 30. 000 ,- a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok.
|
