štvorstupňová.
Rôzne medzistupne a počty stupňov - následky rôznej vertikálnej členitosti organizačnej štruktúry a faktory ju pod-mieňujúce
- OŠ s malým počtom stupňov - prednosti: krátke vzdialenosti medzi najvyšším a najnižším stupňom riadenia, veľa podriadených jednému vedúcemu (podriadení - vlastné schopnosti), väčšie nároky na vedúcich. Nevýhody: neúčinnosť riadenia pre veľa podriadených, problémy s koordináciou veľkého počtu podriadených.
- OŠ s veľkým počtom stupňov - prednosti: deľba práce, dôsledné a podrobné riadenie v dôsledku menšieho počtu podriadených, lepšia koordinácia. Nevýhody: predlžuje a komplikuje sa cesta príkazov a informácií, znižuje sa osobný kontakt, väčší počet pracovníkov odborného aparátu.
Faktory: 1. veľkosť organizácie, 2. územný rozptyl organizácie, 3. rôznorodosť vyrábanej produkcie, 4. typ výroby, 5. uplatňovanie počítačov, 6. miera centralizácie riadenia, 7. schopnosti a záujmy riadiacich pracovníkov
POČET PODRIADENÝCH PRACOVNÍKOV JEDNÉMU VEDÚCEMU (ROZPÄTIE RIADENIA)
Skutočný a optimálny počet podriadených jednému vedúcemu:
skutočný počet podriadených jednému vedúcemu - v praxi sa uplatňuje rôzny počet aj pri úzkom, aj pri širokom rozpätí riadenia, však počet klesá s klesaním stupňa riadenia.
Následky rozdielneho počtu podriadených jednému vedúcemu:
- malý počet - výhody: vedúci má viac času; lepšie vzťahy; menšia kvalifikácia vedúceho. nevýhody: menšia pozornosť vedúceho; možné znechutenie pracovníkov v dôsledku podrobnejšieho sledovania; centralizačné tendencie; väčší počet riadiacich pracovníkov.
- veľký počet - výhody: znižuje sa počet stupňov riadenia - zmenšuje sa vzdialenosť; decentralizované právomoci; zrýchlenie a skvalitnenie rozhodovacieho procesu. Nevýhody: málo času vedúceho; vedúci neprenikne do pod-staty problému; nedostatočná oboznámenosť vedúceho.
Pri určovanie počtu podriadených jednému vedúcemu sa uplatňujú:
- 1. empirický (tradičný) prístup - jednotné konkrétne počty pracovníkov (určenie maximálneho počtu),
- 2. analytický prístup - neexistuje všeobecne platný počet podriadených.
Faktory: charakter práce, plánovitosť vykonávania práce, jednoznačnosť a trvácnosť rozdelenia úloh, deľba rozhodovacích právomocí, priestorové rozmiestnenie kolektívu, druhy a kvalita komunikačných prostriedkov, tech-nické vybavenie práce, podiel času, schopnosti a kvalifikácia vedúceho a podriadených, veľkosť a rast organizácie.

ZÁKLADNÉ MODELY ORGANIZAČNEJ ŠTRUKTURALIZÁCIE PODNIKU
Základné modely sa členenia na základe čiastkových úloh na:
1. funkcionálny – je to členenie podľa druhu činnosti.
2. výrobkový - podľa rovnorodých výrobkov (služieb).
3. územný (teritoriálny) - podľa územia, miesta, teritoria a to v rámci jednej krajiny a medzinárodné hosp. subjekty.
4. odberateľský - podľa stálych odberateľov
5.