Manažment vznikol v USA. Hlavným dôvodom rozvoja manažmentu v USA boli 1. a 2. svetová vojna v Európe, Indočíne, Japonsku. Európa sa pomaly začal spamätávať z ťažkých ekonomických dopadov, ktoré priniesla 2. svetová vojna. Európske krajiny museli obnoviť národné hospodárstvo a až potom mohli aplikovať v riadení národného hospodárstva prvky amerického manažmentu. V súčasnosti rozlišujeme tieto typy manažmentu:
1. Euroamerický manažment (západný manažment),
2. Manažment s väčšími alebo menšími odchýlkami v charaktere riadenia národného hospodárstva (Taliansko, Nemecko, Škandinávia a „Ázijské Tigre“),
3. Japonský manažment.
Priemyselný rozvoj a modernizácia sa v Japonsku začali v roku 1868 - Začiatok kapitalizmu, po revolúcii (MEIDŽI) – koniec feudalizmu, bohaté rodiny vytvorili tzv. ZAIBATSU – niečo ako rodinná firma, ale veľká, skladajúca sa so 4 častí:
1. Hlavný podnik,
2. Satelitná firma,
3. Obchodná firma,
4. Banka.
Od roku 1880 až 1914 Japonsko zdvojnásobilo svoj hospodársky výsledok, tento pozitívny trend narušila 2. svetová voja. Od roku 1960 išiel HDP Japonska prudko hore (až o 14 %),ale od roku 1992 došlo a stále dochádza k výraznejšiemu poklesu ročného tempa rastu domáceho produktu a japonská ekonomika sa dostáva do stavu stagnovania. Japonská vláda sa po 2. svetovej vojne snažila zvýšiť najmä medzinárodnú konkurencie schopnosť krajiny a v záujme splnenia tohto cieľa, ktorý si stanovila, zadala dve úlohy priemyselnej politiky:
1. postupná liberalizácia obchodu a kapitálu
2. ďalšia industrializácia krajiny pomocou ťažkej chémie.
Na tvorbe a realizácii priemyselnej politiky sa podieľali ministerstvo financií, ministerstvo zahraničného obchodu a priemyslu, ministerstvo poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, ekonomická plánovacie agentúra. Hospodársky poriadok krajiny určujú eticko-náboženské faktory, z ktorých potom vyplýva odlišnosť japonského manažmentu. Hlavným zdroj Japonského manažmentu je tradičný systém riadenia, ktorý vznikol v spojení konfucionizmu, budhizmu a šintoizmu. Konfucionizmus sa zameriava na zladenie záujmov jednotlivca, spoločnosti a štátu. Stanovuje spoločenské normy a povinnosti človeka. Ústrednú úlohu má rodina. Jednotlivec má význam iba v rodine, v ktorej sa uplatňujú hierarchické vzťahy. Rodičia sú povinný starať sa o svoje deti a deti majú byť poslušné.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie