- deklarácia oddanosti firme)
2. Systém odmeňovania a služobného postupu podľa veku a počtu odpracovaných rokov vo firme (mladí sa búria, za tú istú robotu dostávajú menej ako starší)
3. Organizačné štruktúry riadenia (nielen vertikálne ale aj horizontálne vzťahy sú dôležité, prejavujú sa vo forme diskusií, porád, kooperácie medzi pracovníkmi, základným prvkom riadenia nie je jednotlivec ale skupina ľudí, kolektívne formy odmeňovania, absorpcia behaviouristických vzťahov/teórií, preto sa prejavuje kolektívna zainteresovanosť a zodpovednosť - v USA individuálna)
4. Systém rozhodovania ringi (je to systém kolektívneho rozhodovania, ringi ako pojem znamená rin - predložiť návrh nadriadenému a získať jeho súhlas, gi - uvažovať, rozhodovať, hovorí sa tomu aj riadenie podľa pečiatok - pracovník podáva návrh, zapíše to na určitý formulár ringi–šo, ten sa prediskutuje, vedúci majú osobnú pečiatku, ktorú tam dajú, ak ho odsúhlasia a postupne pečiatky pribúdajú až prezident to odobrí a realizuje sa - nevýhoda: zdĺhavosť, slabá väzba na ciele firmy - potom ich ale ovplyvnil Drucker svojím MBO; v USA rozhodne manažér a potom sa to realizuje, v Japonsku sa rozhodnutie pripravuje kolektívne, preto sú ľudia pripravení a až potom sa to realizuje)

USA = maximálny zisk, Japonsko = najprv s malými ziskami dobyť trh. Piliere sa uplatňujú vo veľkých korporáciách, najmä v špičkových oblastiach - automobily, ocele, elektronika.
Americký systém priniesol do Japonska aj:
1. Systém firemného účtovníctva,
2. Poznatky uskutočňovania finančných revízií
3. Systém výpočtu a kontroly výrobných nákladov a rozpočtovníctva
4. Systém vzorových majstrov

Kvalita
Japonci mali po 2. svetovej vojne problémy s kvalitou výrobkov. 1950 k nim prišiel americký profesor Deming, ktorý zaviedol 1950 zásady štatistického merania kvality výrobkov, ktoré umožnili 10 násobne(!!) znížiť množstvo nepodarkov, zároveň umožnili na desatinu znížiť aj počet pracovných úrazov. 1953 sa začala udeľovať Demingova cena kvality firmám za kvalitu, mesiac november je mesiacom kvality.

Ľudia
Japonský systém riadenia je výrazne determinovaný kultúrnymi a národnými tradíciami a vplyvom amerického manažmentu, ktoré viedli k skvalitneniu výrobu a jej zefektívneniu. Je charakterizovaný úctou k vedeniu, ktorá vyplýva z úcty k otcovi rodiny - prejavuje sa aj oddanosťou firme, princíp seniority - najstarší člen udeľuje slovo. Japonský systém riadenia je charakteristický tým, že najväčšiu pozornosť venuje riadeniu ľudí = pracovných zdrojov. Venujú veľké sumy na nákup technológií, podiel na výskumníkov je 12,4 .
Priemerná pracovná doba v Japonsku je najvyššia - SR:1800, NEM:1720, FRA:1799, ANG: 1953, USA: 1934, JAP: 2146. Z lojality čerpajú Japonci v priemere iba 9,5 dňa dovolenky. Nikto neodíde skôr, ako šéf.

Statusový systém
Existuje tzv. sociálny status - statusový systém (trojuholník):
1. Vrcholové vedenie (väčšinou idú do dôchodku až po 70)
2. Kľúčový pracovníci - THP = technicko-hospodársky pracovníci
3. Robotníci (doživotný nájom)
4. Mid-career pracovníci (nie celoživotný, ale už majú nejakú kvalifikáciu)
5. Dočasný pracovníci

2-4=riadni pracovníci. V kríze odchádzajú najprv 5 a potom 4, ak je dostatok prijímajú sa hlavne 5.
Funkčný status = kompetencia, právomoc.


Japonský systém manažmentu

Je známy vysokou úrovňou technológie, pracovných síl a i.

Hlavné vlastnosti japonského systému riadenia:

1. Maximálna efektívnosť
2. Vysoká intenzita zavádzania moderných technológii do výroby
3. Vysoká starostlivosť o pracujúcich
4. Orientácia na zákazníka

Znaky japonského manažmentu
1. celoživotné zamestnanie – celoživotný pracovný pomer v priebehu produktívneho veku u jedného zamestnávateľa, čím sa vytvárajú podmienky na stabilitu pracovnej sily.