Rozhodovanie za rizika

Rozhodovaním rozumieme proces výberu jedného z viacerých variantov. Rozhodujúcim sa subjektom je zvyčajne človek, alebo jednomyseľne
vystupujúci kolektív ľudí, ktorý ako reprezentant vlastných záujmov, alebo
záujmov nejakej organizácie, vykonáva výber variantov. Situácie, v ktorých
treba vykonať výber jedného z väčšieho počtu variantov, t.j. rozhodnúť sa,
nazývame rozhodovacími situáciami. Výber variantov vedie k určitým výsledkom rozhodovacej situácie. Tieto
výsledky môžu byť z hľadiska záujmov rozhodujúceho sa subjektu lepšie,
alebo horšie. Ak rozhodujúci sa subjekt vychádza z porovnania možných
výsledkov a usiluje sa vybrať v istom zmysle najlepší variant, nazývame ho
racionálnym účastníkom rozhodovacej situácie. Potom výber v “istom zmysle
najlepšieho” variantu nazývame optimálnym rozhodovaním.
Ale nie každý rozhodujúci sa subjekt je racionálny. Subjekt, ktorý je k
výsledkom rozhodovania ľahostajný, nazývame indiferentným účastníkom
rozhodovacej situácie. Indiferentný účastník môže byť tak človek, ktorý
vyberá varianty bez hodnotenia výsledkov, ako aj nejaký faktor náhodného
charakteru (napríklad prírodné podmienky), vo vzťahu s ktorým nemá pojem
hodnotenia výsledkov vôbec zmysel. V obidvoch prípadoch môžeme k
indiferentnému účastníkovi pristupovať ako k nejakému náhodnému
mechanizmu, ktorý vyberá varianty podľa určitého (známeho alebo neznámeho)
pravdepodobnostného rozdelenia. Aby v úvahách o rozhodovacích situáciách
nevznikali nedorozumenia, použijeme v tomto prípade namiesto
termínu "výber variantov" termín "stavy vznikajúce v dôsledku pôsobenia
indiferentného účastníka". Ďalej predpokladajme, že rozhodovacia situácia
má aspoň jedného racionálneho účastníka a hľadáme odpoveď na otázku : aké
rozhodovanie racionálneho účastníka možno pokladať v danej rozhodovacej
situácií za optimálne?
Predpokladajme, že výsledky rozhodovania z hľadiska záujmov racionálneho
účastníka možno hodnotiť pomocou jednej, alebo viacerých charakteristík
(kritérií). V prvom prípade hovoríme o rozhodovacích situáciách so
skalárnym ohodnotením výsledkov, v druhom prípade o rozhodovacích
situáciách s vektorovým ohodnotením výsledkov.