Ekonómovia skúmajú ekonomické aspekty problematiky, ktoré sú zdrojom najčastejších problémov pri rozhodovaní riadiacich pracovníkov, ktorí hľadajú určité typové riešenia aktuálnych ekonomických problémov riadenia. Základná klasifikácia rozhodovacích problémov
Pri rozhodovaní sa stretávame s dvoma základnými problémovými okruhmi:
1. S výberom rozhodovacej stratégie (varianty riešenia), keď
rozhodovateľovi ešte nie je známe, ktoré z predpokladaných okolností sa
stanú v budúcnosti a ovplyvnia tak efektívnosť vyberanej stratégie. 2. S otázkou neaditívnosti kritérií. Ide o situácie, keď na posúdenie
jednotlivých stratégií má rozhodovateľ k dispozícií niekoľko kritérií
(ukazovatele), ale vlastnosti merané týmito kritériami sa nedajú “sčítať ”
(kritéria nie sú “aditívne”), pritom žiadna zo stratégií pripadajúca pri
výbere do úvahy nie je “lepšia” súčasne z hľadiska všetkých kritérií, ako
ktorákoľvek z ostatných stratégií (hovoríme, že žiadna zo stratégií, ktoré
pripadajú do úvahy, nie je dominantná). Prvý problémový okruh sa teda sústreďuje na otázky výberu jednej z
prípustných stratégií, ktorá má poskytnúť “optimálne” riešenie daného
problému. Pritom sa kladie určitý dôraz na skutočnosť, že pri výbere
takejto stratégie rozhodovateľ nevie, ktoré okolnosti nastanú, až
prakticky dôjde k realizácií zvolenej stratégie. Nevyjasnenosť, pokiaľ ide o budúcu situáciu, sa môže teoreticky pohybovať
od úplnej neznalosti budúcej situácie až takmer k úplnej informovanosti o
tom, za akých podmienok sa bude zvolená stratégia realizovať. Posledný
prípad (determinovanosť) nie je z hľadiska teórie rozhodovania príliš
zaujímavý, voľba optimálnej stratégie tu je otázkou použitia vhodných
deterministických optimalizačných metód (ako sú napr. lineárne
programovanie, dynamické programovanie, klasické optimalizačné postupy
matematickej analýzy, kombinatorické metódy a pod.). Vlastná teória rozhodovania sa zameriava predovšetkým na prípady, keď
rozhodovateľ nepozná budúcu situáciu. Pritom sa rozlišujú dva stupne
takejto nevedomosti:
1. neurčitosť,
2. neistota, ktorá môže byť charakterizovaná pravdepodobnostne. Neurčitosťou rozumieme väčšinou stav, kedy budúcu situáciu vopred
nepoznáme a nevieme ani pravdepodobnostne charakterizovať, zatiaľ čo
neistota je taký stav, keď môžeme povedať pravdepodobnostné výroky o
realizovateľnosti jednotlivých situácií v budúcnosti. Podľa toho hovoríme
niekedy o rozhodovaní v podmienkach neurčitosti a o rozhodovaní v
podmienkach neistoty (alebo tiež “rizika”).