Strategický manažment

Koexistencia strategických modelov

Veľký počet strategických modelov a ich obťažná porovnateľnosť spôsobuje, že ich klasifikácia je problematická a každý pokus v tomto smere je do istej miery umelou konštrukciou. Renomovaný autor H. Mintzberg sa napriek tomu podujal na túto prácu a dospel k vymedzeniu desiatich "strategických škôl", ale bolo by možné ich definovať aj viac.

Väčšina škôl a autorov používa určitý uhol pohľadu, ktorý nemôže obsiahnuť problém stratégie ako celok, ale vystihuje niektorú jej dôležitú stránku. Ak sa sústredíme na to, čo je podstatné, môžeme vymedziť štyri základné prístupy, ktoré sú prítomné vo všetkých modeloch. Ø "Teleologický prístup". Takto by sme mohli označiť modely, ktoré nazerajú na podnik ako na systém, ktorý môžu a musia manažéri riadiť - určovať jeho ciele, organizovať činnosť, motivovať ľudí. Na tomto princípe sú budované koncepcie, nástroje, metódy riadenia, ktorých adresátom je manažment podniku, a ktoré sú blízke vojenskému ponímaniu stratégie - definujú pozície, ktoré treba dobyť alebo ubrániť, manévre, ktoré treba navrhnúť a realizovať, strategické rozhodnutia, ktoré treba prijať. Tento prístup je označovaný tiež aj ako racionalistický alebo plánovitý. Ø "Ekologický prístup". Tento prístup, ktorý sa nazýva aj environmentálny, pripisuje rozhodujúcu úlohu okoliu podniku. Dôraz sa kladie na schopnosť firmy reagovať na požiadavky okolia, ktoré vlastne robí selekciu medzi dobrými a zlými firmami. Hlavné sú pritom ekonomické kritériá, kde do popredia vystupuje efektívnosť, náklady a konkurenčná schopnosť. Podľa niektorých autorov možno hovoriť dokonca o tzv. sociálno-ekonomickom darwinizme. Úloha manažérov je v tomto prípade redukovaná. Majú najmä reprezentovať podnik vo vzťahu k rôznym partnerom - spotrebiteľom, vlastníkom, zamestnancom, verejnosti, štátnym orgánom a presvedčiť ich, že podnik je dobre riadený. Ø "Sociologický prístup". Mnohí autori nazerajú na podnik alebo organizáciu predovšetkým ako na sociálny systém, ktorého správanie je výsledkom vnútorných vzťahov, mocenských bojov a politických cieľov zúčastnených aktérov - vlastníkov, manažérov a zamestnancov. Pri tomto prístupe sa stratégia javí ako výsledok sociálno-ekonomického života podniku a posteriori, ktorý si určuje svoju cestu a miesto v spoločnosti zložitým procesom vyjednávania medzi aktérmi, ktorý je do istej miery procesom tápania, omylov a hľadania. Ø "Ideologický prístup".

Je to novší prístup, charakteristický pre autorov, ktorí dávajú dôraz na mentálne procesy učenia, poznávacie a komunikačné procesy, pomocou ktorých sa vytvárajú a implementujú stratégie. Stratégia sa v tomto prípade javí ako mentálna j konštrukcia, ktorá je výsledkom diskusie, alebo ako scenár, ktorý sa môže priebežne meniť. Vyššie uvedené prístupy možno znázorniť aj pomocou schémy na obr. 1, kde sú približne zachytené aj pozície niektorých známych autorov, predstaviteľov jednotlivých smerov. Obr. 1. Prístupy a smery strategického manažmentu

Okrem samotnej klasifikácie táto schéma umožňuje pochopiť hlavné problémy, s ktorými po celý čas zápasí strategické myslenie. Azda najtypickejší v tomto smere je dialektický vzťah medzi podnikom a jeho okolím, resp. súťaž medzi "teleologickým" a "ekologickým" prístupom. Pre niektorých je vôľa podniku determinujúcim faktorom, pre iných okolie. Samozrejme, skutočné situácie obsahujú vždy obidve stránky: okolie a trh nesporne vnucujú podniku určité obmedzenia a pravidlá hry, ktoré musí rešpektovať, ale podnik má zároveň vždy viac stupňov voľnosti a manévrovací priestor, ktorý by mal poznať a využiť. Umenie strategického riadenia spočíva práve v tom: v pochopení prostredia a vo využití podmienok, ktoré ponúka. Napätý vzťah existuje aj medzi teleologickým a sociologickým pohľadom. Aj tu majú niektorí stratégovia tendenciu pozerať na podnik ako na mechanizmus, ktorý má určité silné a slabé stránky a definovaný spôsob fungovania. Naopak, extrémny sociologický prístup vedie niektorých autorov k tomu, že preceňujú vplyv vnútorných koalícií a osobných záujmov členov podniku, prezentujú podnik ako jednu politickú arénu, kde je prakticky nemožné ekonomické riadenie. Znova možno povedať, že realita obsahuje spravidla obidve stránky: strategické zámery a rozhodnutia budú tým skôr a lepšie realizované, čím viac sa budú zohľadňovať vnútorné sily v podniku a ich správanie, ale neslobodno strácať zo zreteľa, že podnik a jeho trhy tvoria predovšetkým zákazníci, výrobky, technológie, ceny, náklady, .. Stručne povedané, je to ekonomický systém, kde vždy fungujú určité ekonomické mechanizmy. Vyššie uvedené prístupy vyúsťujú do nazerania na podnik tak, ako je to naznačené na obr. 2.



Obr. 2. Rozličné koncepcie nazerania na podnik

Aktuálne smery výskumu v oblasti strategického manažmentu

Strategický manažment podniku prešiel za posledných štyridsať rokov od skromných začiatkov k doslovnej explózii poznatkov. Za ten čas sa z neho stala samostatná disciplína manažmentu, ktorá sa prednáša na väčšine univerzít s ekonomickým zameraním.

Relatívna ucelenosť prvých poznatkov, konceptov a nástrojov sa stala minulosťou a súčasnosť charakterizuje rôznosť názorov, zložitosť a aj určitá fragmentárnosť poznatkov. Najbúrlivejší vývoj možno pozorovať najmä na univerzitnej pôde, kde je stratégia veľmi dôležitým objektom vedeckého skúmania, ktorý priťahuje vedeckých a pedagogických pracovníkov, podnecuje vznik programov výskumu, špecializovaných odborných a vedeckých časopisov, vedeckých spoločností, organizáciu medzinárodných konferencií. Nie je preto prekvapujúce, že naďalej existuje niekoľko smerov skúmania stratégie. Ø Pragmatický smer. Podniková stratégia predstavuje okrem iného aj významný "trh", schopný absorbovať určitý pravidelný tok odborných prác a publikácií, ktoré rozmnožujú súbor rád, návodov a odporúčaní pre podnikových manažérov. Táto literatúra je najviac viditeľná, najlepšie propagovaná a dostupná. Má tendenciu uprednostňovať zrýchlenú inováciu používaných pojmov i koncepcií. Ponúkané nástroje strategického riadenia sú väčšinou prezentované dosť schematicky, kvalita odporúčaní je veľmi rôzna. Ø Vedecký smer. Za účelom vymedzenia stratégie ako objektu vedeckého skúmania prijímajú najmä autori z univerzitných kruhov klasický postup: výskum a overovanie kauzálnych vzťahov, ktoré si väčšinou vyžaduje štatistické spracovanie značného objemu údajov o podnikoch, ich stratégiách a výkonoch. Tak ako aj v iných oblastiach, tento typ výskumu je niekedy príliš technický, používa stále zložitejšie metódy a jeho výsledky slúžia najmä na publikáciu v odborných časopisoch a na konferenciách. Nie je ľahko prístupný z hľadiska podnikov, ktoré v ňom nie vždy nachádzajú možnosť priamej aplikácie. Ø Inžiniersky smer. Ďalší výskumníci sa orientujú na navrhovanie koncepcií a nástrojov vhodných a prakticky použiteľných manažérmi, ktoré sa zároveň snažia maximálne využívať už známe vedecké poznatky. Tento výskum sa snaží diferencovať od extrémneho pragmatizmu, ako aj od používania extrémne komplikovaných modelov. Inžiniersky smer v strategickom manažmente sa priraďuje k takým inžinierskym a technickým disciplínam ako sú informatika, umelá inteligencia, biokybernetika a i.