Podielové fondy

KRÁTKY ÚVOD DO PROBLEMATIKY PODIELOVÝCH FONDOV

Podielový fond je majetok pozostávajúci najmä z cenných papierov a peňažných prostriedkov, ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov. Ich vlastnícke práva k majetku v podielovom fonde sú reprezentované podielovými listami a každému investorovi patrí časť majetku zodpovedajúca výške jeho investície. Podielový fond vzniká tak, že veľké množstvo malých investorov vloží svoje úspory na jedno miesto - do fondu a zverí ich do správy profesionálnemu správcovi -tzv. správcovskej spoločnosti. Z veľkého počtu malých súm sa zloží spolu veľká suma peňazí, ktorú správca investuje do cenných papierov v súlade s vopred stanovenou investičnou stratégiou. Do podielového fondu môže investovať neobmedzené množstvo ľudí. Každý vkladateľ má vo fonde svoj podiel, ktorým sa podieľa na všetkých investíciách fondu aj výnosoch z nich. Podielnik pri investovaní do fondu dostane podielový list, ktorý je cenným papierom a môže mať buď listinnú alebo zaknihovanú podobu. Podielový fond môže byť uzavretý, alebo otvorený.
V prípade uzavretého fondu musí správca zabezpečiť jeho obchodovateľnosť na verejnom trhu, právo predložiť podielový list na vyplatenie má však podielnik až po uplynutí doby, na ktorú bol fond založený. Otvorený podielový fond ponúka podielnikom možnosť kedykoľvek z fondu vystúpiť a požiadať o vyplatenie aktuálnej hodnoty podielu. Podľa Zákona o kolektívnom investovaní musí správcovská spoločnosť vyplatiť podielnikovi sumu do 14 dní. Pre zrejmé výhody otvorených podielových fondov smeruje väčšina investícií práve do týchto typov fondov.

Otvorené podielové fondy možno rozdeliť do niekoľkých základných skupín, podľa toho, kam peniaze podielnikov investujú. Od toho sa zároveň odvíja šanca na vysoký či nízky výnos, vysoké či nízke riziko, alebo zlatá stredná cesta, čiže niečo medzi tým. Platí, že riziko je tým vyššie, čim vyšší je potenciálny výnos. Investor by mal teda presne vedieť, aké veľké riziko je ochotný podstúpiť, ako dlho je ochotný znášať stratu a na ako dlho je ochotný vzdať sa peňazí, ktoré sa rozhodol investovať. Fondy peňažného trhu
Investujú do krátkodobých finančných nástrojov na peňažnom trhu. Tieto fondy zaručujú minimálne riziko, čomu však zodpovedajú aj nižšie výnosy v porovnaní s ostatnými typmi fondov. Investícia do peňažných fondov je vhodná aj pre investorov bez predchádzajúcich skúseností.

Takéto fondy majú veľmi nízke, často dokonca nulové vstupné a výstupné poplatky, takže sa oplatí do nich investovať aj krátkodobo. Väčšinou dosahujú vyššiu výkonnosť ako krátkodobé termínované účty v bankách.

Dlhopisové fondy
Ukladajú peniaze podielnikov najmä do dlhopisov. Niekedy investujú aj malý podiel majetku do akcií. Prinášajú investorovi zvyčajne vyšší výnos ako fondy peňažného trhu, sú však aj o niečo rizikovejšie. Sú vhodné pre ľudí, ktorí chcú investovať peniaze na minimálne jeden rok, vzhľadom na poplatky však prinášajú zaujímavé zhodnotenie až po približne dvoch či troch rokoch. Predstavujú vhodnú alternatívu k dlhodobému termínovanému vkladu v banke.

Akciové fondy
Akciové fondy investujú do akcií minimálne dve tretiny svojho majetku. Tieto fondy sú spomedzi všetkých fondov najrizikovejšie, na druhej strane však majú potenciál najvyššieho rastu, ale aj poklesu. Prinášajú zvyčajne vyšší výnos až z dlhodobého hľadiska, preto sú vhodnou investíciou iba pre investorov s investičným horizontom nad 5 rokov, ktorým neprekážajú krátkodobé výkyvy a poklesy hodnoty podielu. Akciové fondy môžu byť zamerané na jeden alebo viac sektorov ekonomiky. Sú fondy, ktoré investujú napríklad výhradne do akcií technologických firiem - v takom prípade hovoríme o akciových technologických fondoch. Podobne môžeme hovoriť o akciových fondoch farmaceutických, telekomunikačných, biotechnologických a podobne. Protipólom takýchto jednosektorových akciových fondov sú fondy viacsektorové, ktoré nevyhľadávajú iba jedno odvetvie, ale rozkladajú riziko medzi viac ekonomických sektorov. Vždy platí, že čím užšie je akciový fond zameraný, tým vyšší potenciálny výnos či stratu, čiže riziko, so sebou investorovi prináša.

Zmiešané fondy
Peniaze podielnikov ukladajú na rôznych trhoch a do rôznych aktív, nemajú pritom nijaké limity na podiel dlhopisov či akcií vo svojom portfóliu. Preto by mal investor vopred poznať stratégiu fondu a jeho zloženie. Zmiešané fondy sú akousi zlatou strednou cestou medzi rizikovými akciovými a konzervatívnymi dlhopisovými fondmi. Investorovi ponúkajú stredné výnosy pri strednom riziku, investičný horizont by mal byť aspoň trojročný.

Fondy fondov
Väčšinu svojich aktív ukladajú do podielových listov a akcií iných investičných fondov. Medzi ich hlavné výhody patrí nízke riziko, ktoré vyplýva z väčšieho rozloženia investície. Podielnik takto zároveň môže investovať aj menšiu čiastku do fondov, ktoré si inak vyžadujú vysokú vstupnú investíciu.

Dôležité pre potencionálneho investora je správny výber podielového fondu podľa toho akú investičnú stratégiu preferuje.

Na Slovensku má kolektívne investovanie ťažké začiatky už za sebou a trh v súčasnosti ponúka mnoho fondov na výber. Preto je niekedy vhodné navštíviť odborníka v tejto oblasti a poradiť sa s ním. O priazeň potenciálnych podielnikov sa uchádzajú už aj na Slovensku viaceré domáce správcovské spoločnosti, ako aj priame či nepriame zastúpenia zahraničných fondov. Investícia do podielových fondov si pritom vyžaduje oveľa viac, ako len porovnať výkonnosť jednotlivých fondov a umiestniť všetky finančné prostriedky jednoducho tam, kde "to doteraz najviac vynášalo". Takýto prístup sa vo väčšine prípadov končí sklamaním. Správne investičné portfólio, teda akýsi "mix" viacerých fondov, je totiž správne iba vtedy, ak sa zhoduje s osobnosťou investora a presne odráža jeho osobný investičný profil. Každý správca fondu využíva na predaj podielových listov fondov buď sieť svojich vlastných pobočiek a pracovníkov, alebo spolupracuje s tzv. sieťami nezávislých predajcov, čiže ľuďmi, ktorí sú rozmiestnení či už lokálne, alebo rovnomerne po celom Slovensku a zastupujú hneď niekoľko správcov či zahraničných zastúpení fondov.

Malo by platiť, že predajca je zároveň vyškoleným investičným poradcom. Ak je správcovská spoločnosť založená bankou, takmer iste je celá pobočková sieť takejto banky zároveň aj predajným miestom, kde môže potenciálny investor dostať kvalifikovanú radu. Nevýhodou je, že na predajnom mieste jedného správcu nájdete spravidla ponuku fondov iba od tohto správcu (i keď treba povedať, že aj jeden správca môže ponúkať ucelenú ponuku širokého spektra kategórií fondov). Poradenstvo predajcov podielových listov je spravidla bezplatné a pre potreby bežného investora by malo byť postačujúce.

Profesionálna poradenská činnosť vo veciach týkajúcich sa investovania do cenných papierov je služba, ktorú môžu poskytovať iba spoločnosti s licenciou obchodníka s cennými papiermi. Ak ale plánuje potencionálny investor investovať väčšiu sumu peňazí a jeho investičný horizont je dlhodobý, potom je osobný prístup a kvalifikovaná rada takéhoto poradcu nevyhnutnosťou.

Globálna alokácia aktív prostredníctvom viacerých podielových fondov musí totiž vychádzať z expertnej individuálnej analýzy cieľov investora a situácie na finančných trhoch.

Pred investovaním si musí daný investor najskôr zodpovedať 3 otázky:

Aký je účel investovania
Investičná stratégia bude musieť byť nepochybne iná, ak investuje do podielových fondov s cieľom zabezpečiť si o 30 rokov zdroj príjmov pri odchode do dôchodku, v porovnaní so zámerom zhodnotiť svoje úspory za účelom kúpy auta o 5 rokov.

Aký objem finančných prostriedkov plánuje investovať
Základným pravidlom je neukladať všetky prostriedky do "jedného košíka". Znamená to, že investícia by mala byť rozložená do niekoľkých, čo najmenej na sebe závislých fondov. Dva-tri podielové fondy by mali byť samozrejmosťou, viac ako desať sa vyslovene neodporúča. Čím vyššia je investícia, tým viac špecializovaných fondov môže investor do celkového investičného portfólia zahrnúť.
Aký je investičný horizont investície
Toto kritérium je nesmierne dôležité. Každý typ fondu má totiž iný minimálny investičný horizont a nerešpektovanie základných pravidiel vedie mnohokrát k zbytočným stratám či nenaplneným očakávaniam vývoja hodnoty podielu. Napríklad akciové fondy je rizikové držať menej ako 5 rokov. Naopak, ak je k dispozícii dlhšie časové obdobie, bolo by nerozumné umiestniť investíciu výlučne do peňažných či dlhopisových fondov a možnosti akciových fondov prehliadať.

Podľa investičnej stratégie rozdeľujeme investorov do štyroch typov podľa postoja k riziku:
1. Neriskujúci investor
Tento typ investora jednoznačne preferuje bezpečnosť investície a v jeho portfólio je tvorené hlavne peňažnými fondami a dlhopismi (najmä domáce). Nemá v žiadnom prípade v obľube straty
2. Konzervatívny investor
Pokiaľ zoberieme za základ štruktúru portfólia daného investora, tak konzervatívny investor sa rozhodne okrem menej rizikových nástrojov (dlhopisy, pokladničné poukážky) tiež investovať do akcií veľkých spoločností zo Severnej Ameriky, Európskej únie alebo Švajčiarska. Nie je tiež priaznivcom vysokého rizika. Nechce realizovať sebamenšie straty. Uchovanie hodnoty majetku je pre neho prvoradou úlohou, preto pri umiestňovaní svojich prostriedkov vsádza na dlhopisy. Vzhľadom k tomu, že nepripúšťa akceptovať žiadne výkyvy kurzov a berie radšej istý výnos z úrokov, zaberá podiel akcií v jeho portfóliu najviac jednu štvrtinu.
3. Agresívny investor
Uprednostňuje pri investovaní vyvážené portfólio. Jeho cieľom je zisk, ale pri primeranej miere rizika. Investuje do akcií rovnako ako do dlhopisov, investície sú približne v pomere 50:50. Všeobecne sa pritom jedná len o cenné papiere známych spoločností. Postupom času sa stáva pre agresívneho investora výnos z úrokov a dividend dostatočný. Investor chce realizovať vyššie zisky, a tak začína viac vsádzať na vyšší podiel akcií v portfóliu, nevylučujúc cenné papiere menej známych spoločností. Krátkodobo je ochotný akceptovať relatívne vysoké straty.
4. Špekulatívny investor
Má jediný cieľ: tučný zisk. Investuje veľmi riskantne do akcií. Stranou jeho záujmu nezostávajú ani tituly z tzv.

Emerging Markets. Investor vie, že môže pomerne veľa stratiť, akceptuje veľkú mieru rizika. Nezbavuje sa svojho skoro sto percentného podielu akcií v portfóliu ani pri nepriaznivom vývoji na trhoch. Nízke kurzy využíva spravidla k ďalším nákupom.

Zdaňovanie výnosov
Podielnikovi má nárok na dva druhy výnosov, ktoré plynú z držby cenného papiera. V prvom rade ide o výnos plynúci z akcií (dividendy), resp. pravidelný úrok z dlhopisov. Ten sa vypláca v rovnakej výške bez ohľadu na to ako sa darí cennému papieru na trhu. Druhým je kapitálový výnos (strata), ktorý predstavuje rozdiel medzi trhovou cenou podielu a cenou, za ktorú podielnik nakúpil 1 podiel. Zdaňovanie prvého druhu výnosov sa v Slovenskej republike zdaňuje jednotnou sadzbou 19% bez ohľadu na výšku výnosu. Kapitálový výnos sa od 1. 1. 2004 zdaňuje nasledujúim spôsobom. Pre podielové listy zakúpené do 31. 12. 2003 platí, že pokiaľ sa podielnik rozhodne predať svoje podiely do troch rokov a zisk z predaja nepresiahne 50 000 Sk, je jeho príjem oslobodený od dane. Takisto je oslobodený od dane aj príjem v akejkoľvek výške ak sa podielnik rozhodne predať podiely po troch rokoch. Podielové listy nakúpené po 31. 12. 2003 budú zdaňované 19% ak výška výnosu presiahne 5-násobok životného minima (v súčasnosti asi 21 000 Sk).

SITUÁCIA NA SLOVENSKOM KAPITÁLOVOM TRHU

Charakter a postavenie kapitálového trhu v rámci slovenskej ekonomiky sa v prvom polroku 2003 nezmenil a tento trh naďalej zostáva čo do významu i objemu zdrojov menšinovým segmentom finančného trhu. Zlepšujúce sa medzinárodné postavenie Slovenskej republiky a s tým súvisiace zlepšenie podmienok pre prílev kapitálu do slovenskej ekonomiky malo v uplynulom období na zmenu charakteru kapitálového trhu iba nepatrný vplyv.

Už niekoľko rokov je charakteristickou črtou slovenského kapitálového trhu vysoký počet nelikvidných emisií cenných papierov. Reálna trhová kapitalizácia emisných titulov obchodovaných na slovenských burzách predstavuje len niekoľko stotín hodnoty HDP. Počet kótovaných cenných papierov na burze sa dlhodobo pohybuje okolo desiatky titulov a aj trh s dlhopismi je nevýrazný, pričom obchodovanie so štátnymi dlhopismi má na ňom jednoznačnú prevahu. Pozitívnou správou pre akciový trh je pokračujúci rast cien kótovaných titulov, čo sa v prvom polroku 2003 prejavilo v zhodnotení akciového indexu SAX o 12,42 %.

Situáciu na trhu len mierne vylepšujú otvorené podielové fondy, ktoré sú jedinou rozvíjajúcou sa zložkou trhu.

Objem spravovaného majetku vo fondoch kolektívneho investovania vzrástol za prvý polrok 2003 temer 1,6-násobne a v medziročnom porovnaní s koncom prvého polroka 2002 dokonca viac ako 2,1-násobne. Ponuka tuzemských i zahraničných fondov kolektívneho investovania sa naďalej rozširuje, pričom si je možné vybrať zo širokého spektra investičných príležitostí a rôzneho stupňa rizika. Stále sa zlepšujúci legislatívny rámec pre podnikanie subjektov s povolením pre oblasť kolektívneho investovania dnes zabezpečuje dobrú úroveň ochrany investora do fondov kolektívneho investovania a stanovuje prísne pravidlá pre kontrolu činnosti správcovských spoločností zo strany bánk, vykonávajúcich funkciu depozitára a pre dohľad vykonávaný úradom.

Výraznou charakteristikou slovenského akciového trhu je malý objem kurzotvorných obchodov v porovnaní s celkovým objemom obchodov na burze. Vo všeobecnosti platí už od roku 1997, že počet nových verejných emisií ako aj celkový počet pravidelne obchodovaných emisií je natoľko malý, že slovenský kapitálový trh nemožno považovať za miesto pre získavanie podnikateľského kapitálu.

10 najväčších akciových trhov na svete k 30. 6. 2003 podľa trhovej kapitalizácie (v mil. USD)
a ich porovnanie s akciovými trhmi v krajinách V-4

1. NYSE 9 865 615,2 6. Deutsche Börse 815 900,7
2. Nasdaq 2 292 018,6 7. TSX Toronto Stock Exchange 717 863,5
3. Tokyo 2 238 930,6 8. SWX Swiss Exchange 578 918,7
4. London Stock Exchange 1 985 647,3 9. BME Spanish Exchange 555 113,0
5. Euronext 1 675 194,3 10. Borsa Italiana 549 962,5
Varšava 28 517,1 Praha 9 579,1
Budapešť 12 770,1 Bratislava 2 197,3

BCPB (Burza cenných papierov v Bratislave) sa vyznačuje tým, že obchody s dlhopismi majú podstatný podiel na celkových burzových obchodoch so všetkými cennými papiermi. Tento podiel v posledných piatich rokoch presiahol štyri pätiny a v prvom polroku 2003 už predstavoval viac ako deväť desatín, keď 96,99 % všetkých obchodov na bratislavskej burze bolo uzavretých s dlhopismi. Podobná situácia je aj na ostatných trhoch krajín V-4, kde burzovým obchodom dominujú obchody s dlhopismi, a to najmä štátnymi.

SITUÁCIA NA TRHU KOLEKTÍVNEHO INVESTOVANIA V SR

Objem spravovaného majetku vo fondoch kolektívneho investovania v Slovenskej republike dosiahol na konci prvého polroka 2003 hodnotu 25,1 mld. Sk, čo znamená medziročný nárast na viac ako dvojnásobok.

Podstatná časť z tohto objemu pripadá na otvorené podielové fondy, ktorých pravidlá pre činnosť ako aj obmedzenie a rozloženie rizika vyhovujú európskej smernici UCITS1.
Výrazný nárast majetku v slovenských fondoch kolektívneho investovania je prevažne spôsobený postupne klesajúcou cenou peňazí na vkladových produktoch, čo vedie investorov k hľadaniu alternatívnych spôsobov zhodnocovania svojho majetku. Nezanedbateľným dôvodom rastu kolektívneho investovania je tiež stabilný a kvalitný legislatívny rámec zharmonizovaný s európskou legislatívou. Ten už od roku 2000 vytvoril pre slovenských podielnikov podmienky porovnateľné s Európskou úniou a do značnej miery znemožnil praktiky bývalých investičných fondov.

Vzrast hodnoty aktív v slovenských fondoch kolektívneho investovania je primárne krytý vzrastom čistých predajov. Ten predstavoval v domácich podielových fondoch kumulatívne 8,9 mld. Sk, pričom podstatná časť smerovala do fondov peňažného trhu a dlhopisových fondov (8,4 mld. Sk), teda do fondov, ktoré na globálnom trhu stagnovali alebo rástli. Pritom podiel čistých predajov podielových listov domácich podielových fondov je na slovenskom trhu 87,3 %, zvyšok sú predaje zahraničných fondov. Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvnil kumulatívny rast aktív slovenských fondov je štruktúra slovenských podielových fondov: globálne neklesajúce fondy peňažného trhu a fondy dlhopisové majú na slovenskom trhu fondov podiel až 73 %, naopak globálne padajúce akciové fondy sú na Slovensku zastúpené iba 3 %.

Pre porovnanie, v Európe bolo v prvom polroku 2003 najviac „nových“ peňazí investovaných do dlhopisových fondov (čisté predaje dosiahli hodnotu 32,707 mil. EUR) a celková čistá hodnota majetku v týchto fondoch sa zvýšila o 8 % oproti začiatku roka. Po dlhšej dobe viac investorov začalo prejavovať svoju dôveru voči akciovým fondom (čisté predaje dosiahli hodnotu 13,39 mil. EUR). Naopak, zmiešané fondy výrazne stratili (záporná hodnota čistých predajov –1,68 mil. EUR). Vývoj čistej hodnoty majetku v európskych UCITS fondoch ilustruje tabuľka 1. Prehľad čistej hodnoty majetku vo fondoch UCITS a jeho zmeny v krajinách EU a V4 je uvedený v prílohe 2. Európskemu regiónu dominujú Francúzsko, Luxembursko a Taliansko s 58,7 %-ným podielom na celkovej hodnote majetku v európskych fondoch kolektívneho investovania. Na konci prvého polroka 2003 bola čistá hodnota aktív vo francúzskych fondoch 869,4 mld. EUR (24,9 % európskeho trhu), v luxemburských 798,76 mld. EUR (22,9 %) a v talianskych 378,29 mld. EUR (10,9 %). Z celkovej hodnoty aktív 4 487,1 mld. EUR na konci prvého polroka 2003 v európskych fondoch bolo 77,7 % nainvestovaných v UCITS fondoch, z toho 31 % (1 006 mld. EUR) v akciových fondoch, ďalších 32 % (1 032 mld. EUR) v dlhopisových fondoch, 21 % (674 mld. EUR) vo fondoch peňažného trhu, 14% (437 mld. EUR) v zmiešaných fondoch a zvyšné 2 % (78 mld.

EUR) v ostatných fondoch.

1 UCITS – Otvorené podielové fondy, ktoré investujú do prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu

V súčasnosti na slovenskom trhu kolektívneho investovania pôsobí 18 spoločností, ktoré poskytujú najmä predaj podielových listov, ale aj odborné poradenstvo v tejto oblasti; v SR sa volajú správcovské spoločnosti. Tieto spoločnosti sú združené do Asociácie správcovských spoločností (www.ass.sk) a celkový dohľad nad trhom kolektívneho investovania ako aj na nad kapitálovým trhom má Úrad pre finančný trh (www.uft.sk).

Tieto spoločnosti umožňujú investovať do fondov, ktoré sú priamo v ich vlastníctve a pod ich managementom, ale aj do fondov, ktoré sú spravované zahraničnými investičnými spoločnosťami, resp. správcom fondu je zahraničná investičná spoločnosť. V tejto práci sa zameriam iba na fondy, ktoré sú priamo pod asset managementom slovenských správcovských spoločností a dôraz budem klásť na otvorené podielové fondy, ktorých referenčná mena je SKK.

Dohromady tieto spoločnosti spravujú 222 otvorených podielových fondov (OPF), z toho 47 podielových fondov, ktorých denominačná mena je SKK a 53 uzavretých podielových fondov (UPF).

UPF mali donedávna v správe 2 správcovské spol., Prvá penzijná, správ. spol., a.s. a J&T Asset Management, správ. spol., a.s. Asi pred mesiacom Prvá penzijná legálne prevzala JTAM a tým všetky OPF aj UPF prešli pod jej správu. Hodnota všetkých 53 UPF je skoro 2 mld. Sk k 10. 1. 2004. Tieto podielové fondy nie sú príliš obľúbené a nakupované na Slovensku ako aj v ostatných krajinách z dôvodu nízkej likvidity z pohľadu investora, takže prednosť je kladená najmä na OPF.

OPF sa tešia veľkej obľube u investorov aj keď na Slovensku konzervatívny duch jednoznačne prevláda nad agresívnym. Je to z dôvodu nízkej dôvery občanov k takýmto produktom, ktorá samozrejme vyplýva z veľkej časti z neinformovanosti. Ľudia boli vyše 40 rokov zvyknutý ukladať si peniaze do bánk, ktoré im mnohokrát sľubovali nemalé úroky, lenže tieto času sú nenávratne preč a v súčasnosti sa priemerná úroková miera na ročné termínované vklady pohybuje na úrovni 4 – 4,5%. Ku dňu 10. 1. 2004 dosahovala čistá hodnota aktív všetkých OPF na Slovensku (ref. mena SKK) skoro 40 mld. Sk. Pre porovnanie, v Českej republike je síce menej investičných spoločností spravujúcich OPF, ale celková čistá hodnota aktív sa pohybuje okolo 100 mld Kč (123 mld. Sk). To je v prepočte na percento HDP asi 5,23% v prípade ČR a pripližne 5,11% v SR.

O konzervatívnom duchu slovenských investorov do OPF svedčí fakt, že 48,13% všetkých peňazí je investovaných do dlhopisových fondov a 37,3% do peňažných fondov čo je dohromady takmer 86%. Nasledujú zmiešané fondy 10,02%, akciové fondy 4,55%.

Momentálne v SR neexistujú fondy fondov denominované v SKK.

Fondy peňažného trhu
V súčasnosti môžu potencionálny investori na Slovensku investovať do 24 fondov peňažného trhu, z toho 9 je denominovaných v SKK. Celková čistá hodnota aktív všetkých fondov peň. trhu je okolo 14,6 mld. Sk. Jednoznačne najsilnejšou správcovskou spol. v tejto oblasti je Asset Management Slovenskej sporiteľne, ktorá so svojim jediným fondom ovláda 43,8% z celkového „koláča“ (viď príloha 1).

Dlhopisové fondy
Fondov dlhopisových je v refernečnej mene SKK na slovenskom trhu najviac, presne 20. Celkový počet dlhopisových fondov je 60. Táto oblasť je jednoznačne najobľúbenejšia z pohľadu slovenského investora. Do týchto fondov bolo investovaných skoro 19 mld. Sk. Sú často vyhľadávané, pretože ponúkajú omnoho vyššie zhodnotenie v porovnaní s fondami peňažnými alebo termínovanými vkladmi za pomerne nízke riziko, pretože peniaze sú zväčšej časti investované do „bezrizikových“ štátnych dlhopisov alebo bonitných podnikových dlhopisov. Najúspešnejšou správ. spol. v tejto oblasti je VÚB Asset Management, ktorá ovláda 32% všetkých investovaných peňazí. V tesnom závese sa drží Tatra Asset Management, ktorej patrí 31%. Veľmi úspešný a obľúbený je ING Slovenský dlhopisový fond s 12%. (Viď príloha 1).

Akciové fondy
Z dôvodu vysokej nedôvery a averzie k riziku patria akciové fondy k najmenej obľúbeným fondom na investovanie. Vo vyspelom svete je to naopak, akciové fondy patria k najobľúbenejším. Keďže slovenský kapitálový trh je málo aktívny a len veľmi málo podnikových akcií je kótovaných na BCPB, malý slovenský investor má nedôveru aj voči akciovým fondom. Ľudia sa ešte stále boja vysokých výnosov, ktoré akciové fondy ponúkajú, pretože sú poučení z minulosti, kedy mnoho nebankových subjektov ponúkalo 20-30% výnosy. Malí slovenskí investori radšej inestujú svoje peniaze do menej rizikových (peňažných, dlhopisových) fondov aj za cenu nižšieho výnosu. V slovenských akciových fondoch je investovaných zatiaľ len 4,55% NAV všetkých fondov v SR (1,7 mld. Sk). Tu je jednoznačne najsilneším investičným subjektom Tatra Asset Management, ktorá vlastní až 68% všetkých investovaných peňazí (viď príloha1). Pozoruhodný je pomer akciových fondov denominovaných v SKK oproti všetkým dostupným akciovým fondom na slovenskom trhu. Tento pomer je 8:102. Veľmi silné zastúpenie zo zahraničných investičných spol. majú Pioneer Asset Management, KBC a Capital Invest (Bank Austria).

Zmiešané fondy
Tieto fondy patria k relatívne obľúbeným fondom na investovanie, keďže predstavujú určitú strednú cestu medzi akciovými a konzervatívnymi fondami. Nemajú zákonom limitovanú výšku akciovej ani dlhopisovej zložky vo fonde.

Na slovenskom trhu je 18 zmiešaných fondov z toho 10 je v referenčnej mene SKK. Celkový objem investovaných prostriedkov je zhruba 4 mld. Sk. V tejto oblasti je pre zmenu najsilnejšia Prvá penzijná alebo tzv. „Mladí žraloci“ s 56% podielom na trhu. Dobre sa drží aj Slovenská sporiteľňa AM s 21% podielom (viď príloha 1). Dá sa očakávať, že rieto fondy budú čoraz viac úspešnejšie, pretože ponúkajú relatívne vysoký výnos v porovnaní s riziko, ktoré investor podstupuje.

Fondy fondov
Situácia v tejto oblasti je veľmi slabá a nerozvinutá, pretože z 18 dostupných fondov ani jeden nie je denominovaný v SKK. Tieto fondy sú zaujímavé z toho pohľadu, že dokážu veľmi úspešne diverzifikovať riziko. Samotné riziko je rozložené do viacerých fondov, pričom v rámci jedného fondu je diverzifikované do viacerých titulov.

Najúspešnejšou správcovksou spoločnosťou na slovenskom trhu je Tatra Asset Management, ktorá je 100% dcérskou spol. Tatra banky (najúspešnejšou slovenskou bankou za posledných 5 rokov). Prvý traja sú nasledovný:
1. Tatra Asset Management – 30% (11 916 665 130 Sk)
2. Asset Management Slovenskej sporiteľne – 25% (9 738 379 104 Sk)
3. VÚB Asset Management – 22% (8 513 285 151 Sk)

ČESKÝ TRH KOLEKTÍVNEHO INVESTOVANIA

Slovenský aj český trh kolektívneho investovania sú si podobné v mnohých veciach, ale v niektorých sa líšia. Na slovenskom trhu pôsobia správcovské spoločnosti, ktoré spravujú majetok podielnikov, na českom trhu sú to investičné spoločnosti. V Čechách existujú dva typy fondov: investičné fondy a podielové fondy. Investičné spoločnosti a investičné fondy sú obchodnými spoločnosťami, ktorých jediným cieľom je kolektívne investovanie. Investičné spoločnosti obhospodárujú jednotlivé podielové fondy, ktoré na rozdiel od investičných fondov nemajú právnu subjektivitu. Takisto aj v Čechách existujú otvorené a uzavreté podielové fondy, ktoré sú rovnako definované. Typy fondov sú takisto rovnaké s jednou výnimkou. Kým na Slovensku existuje Zmiešaný typ fondu v Čechách sa nazýva Balancovaný fond – nemá stanovený limit na podiel akcií či dlhopisov.

Na českom trhu je v súčasnosti 12 tuzemských investičných spoločností, ktoré ponúkajú takmer 70 podielových fondov. Investori v nich majú uložených zhruba 110 mld. Kč. Medzi najväčších tuzemských investičných spoločností patria ČSOB invest. spol., Investiční spol. České spořitelny a IKS Komerční banky.

Okrem toho je ponuka zahraničných podielových fondov neporovnateľne väčšia ako na Slovensku, v ponuke je viac ako 600 zahraničných podielových fondov v porovnaní so 175 na Slovensku.

Konzervatívny duch prevláda aj na českom trhu kol. investovania kde najväčší podiel na trhu majú fondy peňažné s podielom 48,8% a fondy dlhopisové s podielom 26%, t.z., že 74,8% všetkých prostriedkov je investovaných do málo rizikových fondov (SR 86%). Zaujímavé je, že balancované fondy predstavujú skoro 21% čo svedčí o tom, že českí investori chcú investovať do akciových fondov, ale pod podmienkou, že v portfóliu budú aj menej rizikové tituly. Čo sa týka akciových fondov, investori majú investovaných zhruba 3%, čo je v porovnaní so SR ešte menej (4,55%). Vyplýva to, ako som už spomínal, z veľkej nedôvery investorov podstupovať vysoké riziko, pretože momentálne je bezpečnosť investovaných prostriedkov na prvom mieste v rebríčku hodnôt investorov. V budúcnosti sa ale očakáva vysoký nárast investovania do akciových fondov. Potvrdzuje to aj neobyčajne úspešný mesiac (január 2004) na pražskej burze cenných papierov, kde momentálne prevláda veľmi optimistická nálada a zisky sú nadpriemerné, napr. v prípade Unipetrolu 92% p.a. Je to spôsobené najmä veľmi nízkymi úrokovými sadzbami, ktoré pozitívne vplývajú na ceny akcií.

KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE V EURÓPE

Európskou organizáciou, ktorá má na starosti trh s kolektívnym investovaním v Európe je FEFSI (Fédération Européenne des Fonds et Sociétés d'Investissement). Ide o organizáciu, ktorá zastrešuje 15 členských štátov Európskej únie, Českú republiku, Maďarsko, Nórsko, Liechtenšteinsko, Poľsko, Slovensko a Švajčiarsko. Organizácia bola založená v roku 1974, momentálne združuje viac ako 900 investičných a správcovských spoločností, 41 000 investičných a podielových fondov s celkovou výškou majetku vo fondoch € 4,5 trilióna. Úlohou FEFSI je:

 podporovať jednotnú filozofiu investovania do fondov: rovnaké príležitosti pre všetkých na všetkých investičných trhoch
 zachovať vysokú úroveň ochrany investorov
 ochraňovať integritu európskeho trhu kolektívneho investovania
 podporovať najvyššie etické štandardy vo všetkých oblastiach trhu s fondami
 byť kompetentným a reprezentatívnym partnerom asociáciám, médiám a verejnosti v Európe aj mimo nej
 poskytovať verejnosti, inštitúciám a celému trhu rôzne kľúčové informácie, najmä zrozumiteľné a logické čísla a výpočty

Primárnym cieľom FEFSI je vytvoriť jednotný európsky trh kolektívneho investovania, do ktorého by sa postupne zapojili aj štáty, ktoré vstupujú do EU v máji 2004.

Tieto krajiny budú mať po vstupe do EU obrovské možnosti investovania do všetkých fondov, ktoré sú na trhu dostupne za rovnakých podmienok aké majú momentálne investori členských krajín EU. Takisto umožní tuzemským invest. a sprav. spol. ponúkať, vydávať, predávať a spätne odkupovať podielové listy svojich fondov v členských krajinách EU. Určitý problém môže nastať s tým, že väčšina tuzemských fondov je denominovaných v korunách (SKK aj CZK) a investori tak budú musieť podstúpiť kurzové riziko. Vstupom krajín do menovej únie odpadne toto riziko úplne, skôr ako v roku 2007 v prípade SR a 2009 v prípade ČR sa to neočakáva. Úspech na zahraničnom trhu bude do veľkej miery závisieť od vynaložených marketingových nákladov a dôvere voči tuzemskému trhu, v tomto smere sa dá očakávať počiatočný neúspech. Zároveň však podľa odborníkov možno očakávať podstatné rozšírenie ponuky zahraničných podielových fondov. Európskym fondom sa tak podstatne zjednoduší prístup na slovenský a český trh, pretože už nebudú musieť žiadať Úrad pre finančný trh a Komisiu pre cenné papiere o povolenie, bude stačiť iba oznámenie. Ďalšou zmenou bude vznik nových typov fondov – fondy nehnuteľností, derivátové a rizikového kapitálu. Širším vrstvám obyvateľstva budú určené najmä fondy nehnuteľností. Fondy derivátové budú vznikať pomalšie, aj z dôvodu toho, že mnohí nemajú informácie o derivátoch na fin. trhoch. Fondy rizikového kapitálu budú určené pre špecifickú skupinu investorov a nebudú určené pre bežné investovanie.

Vývoj investovania do fondov v roku 2003 na európskom trhu
V roku 2003 vzrástol európsky trh s fondami o 8,7% (367 mld. EUR). Nárast bol spôsobený silnou výkonnsoťou akciových fondov. Krajiny s najväčším podielom na celkovom trhu sú Francúzsko, Luxembursko a Nemecko; dohromady ovládajú 59% trhu. Taliansko a Veľká Británia sú v tesnom závese (viď príloha 2). UCITS (otvorené podielové fondy) predstavovali 77,7% celkového trhu s investíciami, v roku 2003 bolo do nich uložených 3,58 mld. EUR. Na rozdiel od slovenského a českého trhu, v Európe majú veľký podiel (1/3) akciové fondy, znamená to, že európsky investori majú sa neboja podstúpiť väčšie riziko, ale za cenu vyšších výnosov/strát. Dalo by sa povedať, že tu prevláda stredný agresívny typ investora, ale aj konzervatívne majú dosť veľké zastúpenie v dlhopisových a peňažných fondoch (52%). Najväčší prílev nových investícií zaznamenalo Luxembursko, ktoré „pohltilo“ skoro 50% z celkového objemu nových investícií v roku 2003. Tieto investície smerovali najmä do akciových a zmiešaných typov fondov.

V Taliansku po prvý krát zaznamenali investície do dlhopisových fondov negatívny nárast.

KOLEKTÍVNE INVESTOVANIE VO SVETE V ROKU 2003

Podľa FEFSI a International Investment Fund Association (Medzinárodnej oasociácie investičných fondov) zaznamenali v roku 2003 investičné fondy po celom svete silný nárast o 5,2% na celkových 13,04 trilióna EUR. Silný nárast investícií bol spôsobený rastúcimi cenami akcií a najmä rastúcim dopytom po dlhopisových fondoch. Na druhej strane slabnúci americký dolár spôsobil zníženie nárastu v celkového majetku meraného v EUR. Ak by sme merali nárast investícií v lokálnych menách tak nárast bol zaznamenaný skoro vo všetkých krajinách. Podielové fondy v USA vzrástli za posledný rok o 8,8%.

Počet všetkých investičných fondov vzrástol na 53 532 na konci roku 2003. Najväčší podiel tvorili akciové fondy s 38% podielom, potom peňažné fondy 26%, dlhopisy 23% a zbytok pripadal na zmiešané a ostatné typy fondov.

Ak sa pozrieme na celkové rozloženie majetku v investičných fondoch na celom svete tak zistíme, že USA a Európa jednoznačne dominujú s 87,3% podielom. Je to dané samozrejme aj počtom obyvateľov, ale najmä vyspelosťou kapitálových trhov a trhov s kolektívnym investovaním.