Organizovanie (organon - poriadok, disciplína)
= usmerňovanie, usporiadanie jednotlivých činností podniku do určitého organizovaného celku.

Tvorba organizačnej štruktúry
Hlavnou úlohou je vymedzenie prvkov organizácie a definovanie vzťahov medzi nimi.

Ide o riešenie 2 otázok:
1.) organizačná diferenciácia - jednotlivé čiastkové činností, úlohy, sa prideľujú nižším organizačným útvarom s vymedzenou zodpovednosťou
a) vertikálna diferenciácia = stupne riadenia; vzťahy nadriadenosti a podriadenosti
b) horizontálna diferenciácia = rozpätie riadenia; počet útvarov na jednom stupni riadenia
2.) organizačná integrácia - zhrnovanie, spájanie útvarov v zaujme splnenia cieľov podniku

Výsledkom organizačnej diferenciácie a integrácie sú pyramídové organizačné štruktúry

štíhla (úzka) plochá (široká)
organizačná organizačná štruktúra
štruktúra

Štíhla (úzska) organizačná štruktúra
Je charakterizovaná viacstupňovým riadením s malým rozpätím daného riadenia.
Výhodou tejto štruktúry je väčšia deľba práce, lepšie riadenie (v zmysle menšieho počtu podriadených), bezprostrednými vzťahmi medzi podnikovými strediskami.
Nevýhodou tejto štruktúry je veľký riadiaci aparát (vysoké mzdové náklady), zdĺhavý informačný systém, prevláda písomná komunikácia a príliš detailné riadenie (vedúci zasahuje do práce podriadených)

Plochá (široká) organizačná štruktúra
Nachádza sa tu menej stupňov riadenia a naopak väčšie rozpätie riadenia.
Výhodou je menší riadiaci aparát, kratší informačný tok, deleguje sa právomoc, zodpovednosť za podriadených a vzyšuje sa pracovná moticácia.
Nevýhodou sú vzťahy (formálnejšie), menšia deľba práce a ak sa prekročí hranica počtu podriadených, vedúci nie je schopný účinne riadiť.

Formy organizačnej štruktúry:
Líniová – vyznačuje sa centralizáciou a jednoduchou podriadenosťou. Táto forma vychádza z tradície výstavby štátnej správy. Jej organizácia je nasmerovaná na vrchol hierarchie. Dôležité pracovné predpisy sú písomne predkladané nižším úrovniam. Mimimálny počet mítingov a konferencií. Je vhodná pre organizácie s mimoriadne stabilným okolím.
Štábna líniová – existencia poradných orgánov. Je známa z vojenských organizácií. Nemôže o všetkom rozhodovať jediný šéf (alebo zbor šéfov).

Cieľom je zlepšenie rozhodovania pomocou poradných zborov – štábov. Základom je líniová štruktúra, odbornosť riadenia sa zabezpečuje vytvorením štábu. Štábne útvary nemajú rozhodovaciu právomoc, vypracovávajú len podklady pre líniového vedúceho. Rozhodnutie môže vydať len líniový vedúci. Štábne útvary sa vytvárajú na všetkých stupňoch riadenia.
Produktová – je charaketiristická mnohostranou podriadenosťou.
Projektová – časové ohraničenie úloh, mnohostranná podriadenosť. Projekty, ktoré riešia pracovníci z rôznych oddelení a hierarchických úrovní. Je to forma blízska štíhlemu manažmentu. Riešenie projektu popri riešení úloh. Cieľom je dosiahnuť flexibilízáciu organizácie.
Divizionálna – zameranie na objekt, jednoduchá podiadenosť, autonómia divízií.
Maticová – mnohostranná podriadenosť. Cieľom je zjednotiť úsilie rozličných odborníkov na riešení určitej úlohy (projektu). Pracovníci - dvojitá podriadenosť (aj materským aj vedúcemu projektu).
Tesnorová – vyznačuje sa mnohostrannosťou a zohľadňovaním špecifických podmienok.

Typy organizačnej štruktúry podľa miery delegovania:
centralizovaná OŠ - centrum rozhoduje o všetkom = autoritatívne riadenie. Výhodou je jednotné riadenie, predpisy a príkazy. Nevýhodou je, že sa potláča iniciatíva, samostatnosť a motivácia. Je tu zdĺhavý prenos informácií, aj v dôsledku prevládania písomného styku. Činnosti: personalistika, odbyt, zásobovanie, kontrola, financovanie.
decentralizovaná OŠ – chaos. Výhodou tejto štruktúry je vyššia motivácia a kvalifikovanejšie rozhodovanie. Nevýhodou sa zdá byť nejednotnosť v riadení. Činnosti: skladovanie, odbyt, účtovníctvo. Problémy delegovania:
Vedúci sa boja delegovať, nekomplexné delegovanie. Podriadení sa boja na seba zobrať zodpovednosť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Organizačná štruktúra