V mnohých štúdiách sa skúma, čo manažéri vlastne robia a ako spotrebúvajú svoj čas. V sedemdesiatych rokoch sa zaoberal rôznymi manažérskymi povolaniami HENRY MINTZBERG a na základe empirických štúdií syntetizoval závery o manažérskych úlohách. Autor má skeptický postoj ku koncepcii manažérskych funkcií. Z pozorovaní manažérov v práci dospel k poznaniu, že plnia niekoľko rozdielnych rolí, ktoré môžu poslúžiť na opísanie základných spôsobov, súvisiacich a pozorovateľných správaní sa, ktoré patria k určitému povolaniu alebo postu.
Na základe štúdií sa stanovilo desať rôznych, ale navzájom súvisiacich rolí, ktoré sa zoskupujú do troch kategórií (skupín):
1. Interpersonálne roly tvoria tri čiastkové roly:
a) Manažér (vedúci) ako reprezentant organizácie alebo jej organizačnej zložky. Táto rola nie je jadrom manažérskeho povolania, ale predsa sa očakáva, že sa bude plniť, a preto efektívni manažéri tak aj konajú.
b) Manažér ako vodca. Z tejto roly vyplýva povinnosť vedúceho usmerňovať a koordinovať činnosť podradených v záujme dosiahnutia cieľov organizácie, t.j. viesť ľudí. Je to veľmi dôležitá rola. c) Manažér ako spojka. Ide o interakcie mimo vertikálnej reťaze príkazov, t.j. o kontakty s pracovníkmi na rovnakej úrovni a s inými pracovníkmi na získanie informácií. Rola je spojená s veľkým počtom vzťahov, ktoré manažér musí udržiavať s jednotlivcami a skupinami mimo organizácie alebo mimo vlastnej jednotky (podsystému). Čím má manažér vyššie postavenie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že spojovacie kontakty sú mimo danej organizácie.
Interpersonálnymi rolami buduje manažér sieť interpersonálnych kontaktov. Jednotlivé interpersonálne roly sa v reálnom živote často kombinujú.

2. Informačné roly charakterizujú manažéra ako nervové centrum, v ktorom sa informácie prijímajú, prenášajú a znova kombinujú. Sú to tieto roly:
a) Manažér ako monitor. Takmer rovnako ako radarové zariadenie aj manažér neustále sleduje prostredie, aby získal a zhromaždil potrebné informácie. Musí sledovať stav vnútri riadenej jednotky aj mimo nej, aby bolo možné identifikovať zmeny, odkryť problémy a príležitosti a určiť, kedy treba informácie odovzdávať iným a kedy urobiť rozhodnutia.
Úspešný prezident (riaditeľ) organizácie musí napríklad čo najviac vedieť o tom, čo robia konkurenti a nemôže čakať s realizáciou opatrení až dovtedy, kým konkurent uvedie na trh nový výrobok.