Manatér musí vedieť, aký vplyv na organizáciu môže mať nové zákonodarstvo alebo nová regulácia štátu, ako to ovplyvní rast alebo pokles kurzu a pod.
b) Manažér ako rozširovateľ informácií. Jeho úlohou je poskytovať podriadeným také informácie, ktoré nie sú schopní sami získať inak.
Poskytuje im informácie aj vtedy, ak navzájom nemajú rýchly a ľahký kontakt.
Prezident spoločnosti má napríklad informovať príslušného viceprezidenta o tom, že určitá dodávateľská firma je pred bankrotom. Viceprezident má s touto skutočnosťou ihneď oboznámiť nákupcu, lebo to môže ovplyvniť uzavreté objednávky.
c) Manažér ako hovorca sa sústreďuje na externú komunikáciu, ktorá spočíva v rokovaniach s ľuďmi mimo danej jednotky alebo organizácie. Napríklad manažér závodu môže poskytovať informácie vrcholovým manažérom s cieľom, aby boli lepšie oboznámení s aktivitami závodu.
Roly reprezentanta a hovorcu sa podobajú, je však medzi nimi základný rozdiel. Keď manažér vystupuje ako reprezentant, jeho prítomnosť symbolizuje organizáciu. Manaťér v role hovorcu prináša informácie a komunikuje s inými ľuďmi.
3. Rozhodovacie roly: rozvíjanie interpersonálnych vzťahov a zhromažďovanie informácií nie je konečným cieľom v činnosti manažéra. Tieto roly sú základnými vstupmi pre jeho ďalšiu činnosť, t.j. pre rozhodovanie, ktoré sa spravidla pokladá za najdôležitejšiu súčasť manažérskych rolí. Patria sem tieto:
a) Manažér ako podnikateľ: má pracovať tak, aby zdokonalil činnosť riadeného celku, t.j. realizoval potrebné zmeny. Ak nová idea je zložitá a náročná, na jej uskutočnenie sa vypracuje projekt.
b) Manažér ako riešiteľ vzniknutých porúch. V prípade, že vzniknú poruchy, manažér robí korekcie ako reakciu na vyskytujúci sa tlak alebo zmenu. Príkladom môže byť riešenie problémov v súvislosti s novým zákonom, štrajkom, nedostatkami v zásobovaní, poruchami strojov, chorobou zamestnancov, keď konkurent prichádza neočakávane na trh s novým, inovovaným výrobkom a pod.
Poruchy sa musia riešiť rýchlo, preto táto rola má prednosť pred ostatnými. Keď dôjde k poruche, manažér musí zmeniť svoje aktivity a prácu tak, aby našiel aspoň krátkodobé vhodné riešenie (nap. pri štrajku).
c) Manažér ako alokátor zdrojov. V dôsledku nedostatku a významu zdrojov je ich rozdeľovanie jednou z najdôležitejších rozhodovacích úloh manažéra. Preto sa touto činnosťou zaoberajú všetky zložky manažmentu, t.j. stanovenie cieľov, plánovanie, vedenie ľudí a kontrola. Problémy rozdeľovania zdrojov sú odlišné podľa úrovne organizácie.
Na vrcholovej úrovni manažmentu, kde sa riešia strategické otázky organizácie, rozdeľovanie zdrojov závisí od jej dlhodobej orientácie.