Charakter práce, ktorý vyplýva z technológie a organizácie, súčasne kladie na pracovníkov určité požiadavky, či je to už náročnosť na psychomotorické funkcie, zapamätanie, na schopnosti, zručnosti a pod., a to nielen v ich jednotlivých prvkoch, ale aj v štruktúrach. Takisto sú zreteľné aj požiadavky na osobnostné vlastnosti ľudí, ktorí budú pracovať v týchto technologických a organizačných podmienkach. Spoločnosť ovplyvňuje podnikovú starostlivosť o pracovníkov svojimi formálnymi i neformálnymi normami (napr. zákonmi, vyhláškami, súhlasnými názormi a pod.). Odrážajú sa v nich spoločenské požiadavky na dôstojnosť človeka ako výslednicu ekonomického, politického a kultúrneho rozvoja našej spoločnosti.
Na druhej strane starostlivosť o pracovníkov musí vychádzať z motívov obyvateľstva. Operatívnou bázou pre transformovanie týchto motívov do starostlivosti o pracovníkov sú ich štandardy uspokojovania. Ide o úroveň stravovania, bývania, nároky na dopravy, rekreáciu, vzory spoločenského združovania a pod.
Obe tieto normatívne základne, na ktoré sa prizerá v starostlivosti o pracovníkov, t. j. spoločenské normy a motívy pracovníkov, treba chápať v ich vývoji. V dnešných podmienkach explozívnych spoločenských zmien statický názor na ne je v riadení neúčinný. Mnohé organizácie zaostávajú v tejto oblasti len preto, že ich úroveň určujú materiálne prostriedky budované pred niekoľkými rokmi a ktoré odzrkadľujú vtedajšie nároky a normy starostlivosti o pracovníkov.