Manažment vznikol v Spojených štátoch amerických. Americký manažment má od svojich počiatkov dodnes veľkú autoritu nielen doma, ale aj vo svete. Jeho príťažlivosť vyrástla najmä po druhej svetovej vojne. Pozitívny vzťah k americkému manažmentu vyplýva z toho, že takmer polovicu storočia – zhruba od desiateho do šesťdesiateho roku tohto storočia – Spojené štáty americké dodávali viac ako 50% svetovej produkcie. Ich prevaha po druhej svetovej vojne sa len utvrdila.
Teória a prax amerického manažmentu prešla od svojho vzniku značným historickým vývojom. Najnovšie trendy manažmentu sa však neustále vracajú k poznatkom predstaviteľov tzv. klasickej a neoklasickej školy manažmentu. Americký priemysel v zásade pokračuje na tých základoch, ktoré sa vyvinuli v povojnovom období. Jeho silnou stránkou sú počítače, ktoré sa tu používajú vo väčšej miere ako kdekoľvek inde. Moderná americká priemyselná výroba uplatňuje rôzne metódy, napríklad pružnú automatiku a robotiku (CAD/CAM), horizontálnu (kooperatívnu) organizáciu výroby, totálne riadenie akosti (TQM), totálne riadenie údržby (TIM), logistiku (s tendenciou k synchronizovaným dodávkam – SIT), participatívne riadenie a pod.
Niektoré y týchto racionálnych metód, ako napríklad totálne riadenie akosti, metóda just in time, participatívne riadenie vynikli pôvodne v USA snaha rozvinúť participatívne riadenie, ale kapitál sa tomu ubránil.
Nedotknuté panovanie USA na trhu po druhej svetovej vojne ich nenútilo k inováciám a tvorivému úsiliu. Umožňovalo im to pohodlne „zbierať“ veľké zisky. Bolo to len dovtedy, kým sa nespamätala európska a japonská konkurencia.
Americké firmy už nemajú zakaždým vedúce postavenie. Znamená to, že americký manažment mal a má aj isté úskalia a problémy. Pod tlakom svetovej konkurencie sa americký priemysel vracia k vymoženostiam, ktoré niekedy proklamoval, a tak v poslednom čase znova nachádzajú „cestu domov“, keď sa inde overili a zdokonalili. Príkladom sú metódy just in time, totálneho riadenia kvality, totálnej údržby a iné.
Po druhej svetovej vojne vyspelosť amerického priemyslu upútala pozornosť celého sveta. Západná Európa, Japonsko a tzv. novoindustrializované krajiny sa amerikanizovali, rýchlo preberali americkú technológie, priemyselné vedomosti a osvojovali si americký manažment spolu s jeho terminológiou.
Výsledkom nebola len jednoduchá kópia amerického manažmentu.