Pri jeho aplikovaní v Európe sa v každej krajine prejavili a prejavujú i určité národné odlišnosti.
Napriek istým národným osobitostiam má manažment západoeurópskych krajín v podstate rovnaké alebo podobné princípy, metódy a postupy ako americký manažment, preto sa zvykne označovať spoločným názvom ako euro - americký alebo západný manažment.
Americký, resp. západný manažment je založený na vedeckej a skúsenostiach založenej racionalite a na pragmatickosti. Pred druhou svetovou vojnou i po nej Japonsko jednostranne preberalo poznatky amerického manažmentu. V sedemdesiatych rokoch a hlavne neskôr začali prejavovať odborníci y USA a západnej Európe veľký záujem o „japonské lekcie“ v snahe využiť ich v západných krajinách.
Je to pochopiteľné, pretože v súčasných turbulentných podmienkach a v silnom konkurenčnom prostredí znamená viac nákladov nielen zaváhanie pri osvojovaní si najnovšej technológie, ale aj zaváhanie pri zavádzaní dokonalejšieho manažmentu. Preto je nevyhnutné sledovať vývojové trendy manažmentu a uplatňovať najnovšie manažérske skúsenosti.
S rastom investícií zahraničných firiem v USA vzrastá potreba venovať väčšiu pozornosť integrácii zahraničných manažérov a pracovníkov do americkej spoločnosti. Túto potrebu je možné zdôvodniť skutočnosťou, že od konca sedemdesiatych do polovice osemdesiatych rokov vzrástol počet transferov medzi veľkými spoločnosťami viac než trikrát. Japonci napríklad často považujú za obtiažne otvorené jednanie so svojimi kologami a s ich nadriadenými. Ľudia z arabských zemí považujú americké vyučovacie metódy za príliš neosobné.
Pre zníženie kulturných šokov je možné použiť celú radu prístupov. Medzi ne patria špeciálne programy týkajúce sa spoločenského života v USA, inštrukcie písané v angličtine, knihy a filmy. Nováčikom, ktorí prichádzajú do USA sú dokonca poskytované aj daňové porady. Niektoré spoločnosti zakladajú tzv. priateľské systémy, ktoré sú veľmi užitočné pre vytváranie dobrého pocitu cudzincov v novom prostredi. Tento prístup považujú Američania za súčasť starostlivosti o potreby nováčikov. Iné firmy zasa využívajú svoje možnosti v tom, že predvádzajú rôzne alternatívy manažérskeho chovania. Japonskí manažéri, vzhľadom k svojim kultúrnym základom, považujú za obtiažne prispôsobiť sa americkému manažérskemu štýlu, ktorý je zameraný predovšetkým na výsledky.
V minulosti sa školenia a rozvoj pracovníkov zameriavali prodovšetkým na amerických manažérov, ktorí sa pripravovali na pôsobenie v zámorí. V súčasnej dobe sa stále viac zameriavajú na pomoc cudzincom pri prekonávaní kultúrneho šoku, vznikajúceho po príchde do USA.
V súvislosti s rozvojom ceosvetových trhov vznikajú aj regionálne obchodné a ekonomické zoskupenia.