Strategický manažment vznikol v podnikateľskom prostredí ako reakcia na nové, neznáme a prekvapujúce zmeny. Strategické myslenie siaha až do staroveku (vo vojenstve, politike, diplomacii). Postupne začal prenikať aj do podnikania. V 20. storočí nastali v priemysle dynamické zmeny a vznikla potreba riešiť základné otázky existencie a rozvoja podniku.
Strategické rozhodnutia sú dlhodobé a poskytujú podniku dostatočnú oporu a orientáciu v zložitom a dlhodobom premenlivom prostredí. Stratégia poskytuje pevné a súčasne pružné hranice, v rámci ktorých sa podnik uberá k vytýčenému cieľu. Podľa W.F. Gluecka je stratégia ako jednotný, súhrnný a integrovaný plán, ktorý je navrhnutý, aby zabezpečil dosiahnutie základných cieľov podniku.
Taktika odpovedá na otázku, aký prístup má byť zvolený v danej konkrétnej situácii. Medzi stratégiou a taktikou nemožno dať presnú deliacu čiaru. Tieto pojmy sa často prepletajú. Taktika je založená na podrobných a konkrétnych informáciách. Úspešná taktika je založená na podrobnej analýze konkrétnych faktorov. Taktika rozhodovania je ohraničená bezprostredným okolím podniku, ktoré tvoria konkurenti, zákazníci a dodávatelia.
Strategický manažment má štyri vývojové etapy. V prvej etape bolo zaužívané dlhodobé plánovanie (50. a 60. roky). Plánovanie bolo zamerané predovšetkým na interné procesy a ich racionalizáciu. Druhá vývojová fáza – strategické plánovanie je založené na podrobnom skúmaní vonkajšieho a vnútorného prostredia (koniec 60. a začiatok 70. rokov). Tretia vývojová fáza – systém strategického riadenia je považovaný za súvislý proces so spätnou väzbou (druhá polovica 70. rokov do konca 80. rokov). Strategické riadenie založené na zmene je schopnosť prispôsobiť sa neustále sa meniacemu prostrediu (začiatok 90. rokov).
Podniky musia byť vždy pripravené na zmenu a meniť sa. Spolupracujúce stratégie – spájanie sa podnikov. Superkonkurencia - zápasenie o super zisk.
Plánovacia koncepcia – detailne prepracované viacfázové modely procesu strategického riadenia. Učiaca sa koncepcia – podniky sú nútené prispôsobiť sa ak chcú prežiť. Pozičná koncepcia – je to aplikácia mikroekonomickej teórie do moderného strategického riadenia. Zvonku dovnútra – starostlivý výber trhu a pozície v ňom. Zdrojovo založená koncepcia – analýza podnikových zdrojov ako poskytnú konkurenčnú výhodu.

Znútra von – do centra strategickej analýzy sa kladie skúmaný podnik a nie konkurenti.
Strategickí manažéri – majitelia podniku, vrcholné vedenie podniku, útvar strategického riadenia. Požiadavky na strategického manažéra sú mimoriadne náročné, rozsiahle, zložité a dokonca protirečivé. Je tvorca, realizátor stratégie, predkladá vzdialené vízie a súčasne sa pevne drží reality, ktorú podrobne analyzuje a vyhodnocuje. Vedie svojich podriadených k dosahovaniu odvážnych cieľov v budúcnosti, podnecuje ich nadšenie a súčasne riadi každodenný chod podniku. Podľa charakteristiky ich môžeme pomenovať: Vizionár – kladie dôraz na integrujúce, súhrnné a zovšeobecňujúce myslenie. Analytik – sústreďuje sa na minulosť a prítomnosť. Vizionára ale nemožno odtrhnúť od analytika. Manažér – je tvorca a realizátor stratégie, schopný administrátor ovládajúci každodenný chod podniku. Strategické vodcovstvo - charizmatická osobnosť, ktorá ovplyvňuje jednotlivcov a skupiny motiváciou a manažérskymi technikami. Strategické myslenie – je reakcia na často, prudko a nepredvídateľne sa meniace vonkajšie prostredie podniku.
Proces strategického riadenia sa skladá z formulovania vízie, poslania a cieľov podniku, analýzy vonkajšieho a vnútorného prostredia podniku, tvorby variantov stratégie, voľby vhodnej stratégie na podnikateľskej a podnikovej úrovni, návrhu organizačných zmien, administratívnych opatrení a kontrolného systému na realizácie stratégie. Súbor opatrení na zavedenie a uskutočnenie stratégie sa nazýva implementácia stratégie. Poznáme stratégie:
Podniková stratégia – jej hlavnou úlohou je riadiť podnik. Je formulovaná na najvyššej úrovni podnikového riadenia (predstavenstvo, dozorná rada).
Podnikateľská stratégia – úlohou je vytvárať a posilňovať dlhodobú konkurenčnú pozíciu na trhu a plniť ciele podnikateľskej jednotky. Zodpovednosť nesie vedúci podnikateľskej jednotky.
Konkurenčná stratégia – stanovuje metódy a techniky konkurovania na dosiahnutie trhového úspechu. Jej stratégia je zahľadená do vnútra odvetvia.
Funkčná stratégia – jej úlohou je podporovať podnikateľskú stratégiu a metódy konkurovania. Navrhovať metódy a cesty ako splniť ciele funkčných oblastí.
Strategické riadenie stanovuje vízie, poslanie a ciele podniku.
Vízia – je obraz budúcnosti podniku založený na využívaní reálnych možností podniku. Je to komplexná cieľová predstava načrtnutá v hrubých obrysoch. Účinná vízia inšpiruje, aktivizuje, motivuje.
Poslanie – odpovedá na otázky, kde je podnik a aký má jeho existencia zmysel. Má vyjadrovať hlbší zmysel jeho činnosti ako je dosahovanie zisku.

Dôležité je stanoviť si primeranú šírku poslania.
Ciele – je to záväzok dosiahnuť konkrétne výsledky v konkrétnom čase.
Externá analýza – slúži na identifikovanie strategických hrozieb v širšom národohospodárskom a globálnom rozsahu.
Interná analýza – skúma, identifikuje a interpretuje vnútorné schopnosti podniku (ekonomické, sociálno-kultúrne, politicko-právne, technologické faktory).
Tvoriť stratégiu znamená zostavovať strategické varianty, ktoré sú vymedzené cieľmi podniku, jeho vnútornými silami a slabosťami, vonkajšími príležitosťami a hrozbami. Výber vhodného variantu sa uskutočňuje vzájomným porovnávaním variantov s ohľadom na ich schopnosť dosiahnuť hlavné ciele. Úlohou je vybrať stratégiu, ktorá zabezpečí najlepší súlad a zhodu medzi vonkajším a vnútorným prostredím podniku.
Stratégia na podnikateľskej úrovni je stratégiou podniku, ktorý pôsobí iba v jednom odvetví, alebo je to stratégia jednej samostatnej podnikateľskej jednotky podniku, ktorý sa skladá z viacerých podnikateľských jednotiek (závodov, odštepných závodov, filiálok, pobočiek, divízií a pod.). Najznámejšie sú Porterove konkurenčné stratégie. Stratégia na podnikovej úrovni formuje skladbu podnikateľských aktivít orientovaných na rozličné odvetvia z hľadiska dlhodobej maximalizácie zisku podniku ako celku. Stratégie tohto druhu sú rastové, stabilizačné, revitalizačné a útlmové.
Hodnotenie portfólia podnikaní je súčasťou formulovania podnikovej stratégie keď diverzifikovaný podnik stojí pred problémom, ako najlepšie usporiadať rozsiahle, a pritom rôznorodé aktivity. Portfóliová analýza signalizuje, či podnik má opustiť niektoré pôvodné podnikania, alebo vstúpiť do nových. Proces strategického riadenia podniku sa skladá z dvoch hlavných častí, ktorými sú formulovanie stratégie a realizácia stratégie. Realizácia stratégie sa nazýva implementácia. Implementácia je prevažne administratívna aktivita orientovaná dovnútra podniku. Je podmienená spolupracovníkmi a podriadenými, ich organizovaním a motivovaním, premenou podnikovej kultúry a utváraním tesného súladu medzi stratégiou a reálnym konaním podniku. Implementácia sa uskutočňuje prostredníctvom nástrojov a metód, ktoré sa nazývajú „mäkké“ a „jemné“ nástroje manažmentu. Medzi tzv. tvrdé nástroje manažmentu patria komunikácia, organizačná štruktúra, administratívna agenda (plány, rozpočty, procedúry a pravidlá), kontrola a odmeňovanie. Medzi mäkké nástroje manažmentu, ktoré sú nepriame, patria podniková kultúra a vedenie ľudí. Zmyslom všetkých nástrojov implementácie stratégie je usmerniť konanie realizátorov v súlade s novou alebo zmenenou stratégiou, alebo zabrániť, aby konali nevhodným spôsobom. Na úspešnú realizáciu stratégie je potrebné analyzovať zdroje moci a zdroje možných konfliktov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk