Európsky manažment má podobné charakteristiky ako americký manažment. Využíva rovnaké alebo podobné princípy, metódy a postupy, a preto je často označovaný ako euro-americký manažment, resp. západný manažment. Rozvoj vedeckého manažmentu v Európe je datovaný od začiatku 20.storočia. Jeho rozvoj bol pribrzdený 1. a 2. svetovou vojnou. Ako v USA, tak aj v Európe sa prvopočiatky manažmentu orientujú na organizáciu a riadenie výrobného procesu. Predstavitelia intuitívne presadzovali požiadavku, že dobrý inžinier by mal byť zároveň ekonómov. K najvýznamnejším patrili napr. vo Francúzsku Charles Dupin, v Nemecku Werner von Siemens, v Československu Tomáš Baťa a iní.
Vyspelá hospodárska Európa rýchlo preberala americké technológie, priemyselné poznatky. Implementáciu amerického manažmentu do európskych krajín nebola len kopírovaním. Vzhľadom na historický vývoj a národné odlišnosti existovali isté osobitosti aj v jednotlivých krajinách, hlavne v ekonomickej a sociálnej oblasti. Rozdiely sú badateľné v manažmente škandinávskych krajín, Nemecka, Francúzska, Talianska a podobne. Kvalitatívne zmeny v manažmente európskych krajín spôsobila transnacionalizácia. Globalizačné procesy v rámci Európskej únie spôsobujú, že v euro-manažmente sa vo väčšej miere prejavujú konvergenčné procesy (výrobné stratégie, logistika, optimalizácia výrobných systémov), ktoré je potrebné zosúladiť s divergentnými silami (preferencia zákazníkov, národné politiky). Divergentné sily alebo faktory umožňujú rozlišovať osobitosti manažmentu aj vnútri EÚ v krajinách:
škandinávskych, anglosaských, germánskych, francúzskych,
taliansko-španielsko-portugalských.
Škandinávske krajiny kladú najväčší dôraz na sociálne istoty a vymoženosti. Prevláda individualizmus. Kritizujú sa niektoré negatívne stránky, ako sú dĺžka odpracovaného času, pracovná výkonnosť, daňový systém a podobne.
V anglosaských krajinách je snaha vyhnúť sa neistotám, čo rozvíja byrokraciu. Individualizmus je dominantný rovnako ako u ostatných severných susedov. Tieto krajiny, hlavne Veľká Británia a Holandsko, majú najbližšie k americkému manažmentu.
Nemecko prevzalo po druhej svetovej vojne americké poznatky a uplatnilo ich vo svojich podmienkach. Zaviedlo odlišný systém výroby. Americký systém výroby sa najviac opiera o techniku, nemecký najmä o ľudí. Za jeho najväčšiu zvláštnosť sa považuje vedecky vzdelaný inžinier, továrenský majster a kvalifikovaný robotník.