Vzhľadom na historický vývoj a národné odlišnosti existovali isté osobitosti aj v jednotlivých krajinách, hlavne v ekonomickej a sociálnej oblasti. Rozdiely sú badateľné v manažmente škandinávskych krajín, Nemecka, Francúzska, Talianska a iné.
Kvalitatívne zmeny v manažmente európskych krajín spôsobila transnacionalizácia. Globalizačné procesy v rámci Európskej únie spôsobujú, že v euro-manažmente sa vo väčšej miere prejavujú konvergenčné procesy /výrobné stratégie, logistika, optimalizácia výrobných systémov/, ktoré je potrebné zosúladiť s divergentnými silami /preferencia zákazníkov, národné politiky a i./. Divergentné sily alebo faktory umožňujú rozlišovať osobitosti manažmentu aj vnútri EÚ v krajinách: škandinávskych,
 anglosaských,
 germánskych,
 francúzskych,
 taliansko-španielsko-portugalských.

Škandinávske krajiny kladú najväčší dôraz na sociálne istoty a vymoženosti. Prevláda individualizmus. Kritizujú sa niektoré negatívne stránky, ako sú dĺžka odpracovaného času, pracovná výkonnosť, daňový systém a pod. V anglosaských krajinách je snaha vyhnúť sa neistotám, čo rozvíja byrokraciu. Individualizmus je dominantný rovnako ako u ostatných severných susedov. Tieto krajiny, hlavne Veľká Británia a Holandsko, majú najbližšie k americkému manažmentu. Nemecko prevzalo po druhej svetovej vojne americké poznatky a uplatnilo ich vo svojich podmienkach. Zaviedlo odlišný systém výroby. Americký systém výroby sa najviac opiera o techniku, nemecký najmä o ľudí. Kým v USA sa človek stane robotníkom, keď nastúpi do práce a zaučí sa, v Nemecku podstúpi najprv niekoľkoročnú učebnú prípravu a dostane diplom. Za jeho najväčšiu zvláštnosť sa považuje vedecky /nielen technicky/ vzdelaný inžinier, továrenský majster /s priemyselnou školou/ a kvalifikovaný robotník. Viacerí autori tvrdia, že jedine v Nemecku sa podarilo zaviesť spolurozhodovanie pracovníkov, ktoré po určitom experimentovaní našlo svoje miesto a viedlo k „priemyselnej spolupráci kapitálu a práce“. Nemecké hospodárstvo má stále rastúcu krivku a čoraz významnejšie postavenie v Európe. Jeho expanzia na východ sa prejavuje najenergickejšie.
Francúzsky manažment stavia na tradícii. Charakterizovala ju štátna kontrola hospodárstva, čo sa prenieslo aj do podnikov, hlavne štátnych priemyselných, ďalej do organizácií verejnej správy, bankovníctva, poisťovníctva. Autoritatívny štýl vedenia, spojený so silou osobnosti a rozhodnosťou, sa od francúzskych manažérov vyžaduje.