Významným inštitútom trhu práce sú úrady práce, ktoré v oblasti zamestnanosti vykonávajú činnosti:
 poskytujú informácie o možnostiach zamestnania (pracovných miestach, odbornej prípravy a o pracovných zdrojoch),
 evidujú uchádzačov o zamestnanie,
 evidujú voľné pracovné miesta,
 sprostredkúvajú občanom vo svojom obvode zamestnanie,
 zabezpečujú odbornú prípravu a rekvalifikáciu uchádzačov o zamestnanie,
 poskytujú poradenskú činnosť v oblasti zamestnanosti,
 spolupracujú s podnikmi pri vytváraní nových pracovných miest,
 spolupôsobia pri hmotnom zabezpečení uchádzačov o zamestnanie.
Podniky by mali informovať úrady práce o svojich zámeroch uvoľňovania pracovníkov aj o voľných pracovných miestach.
Vlastní výber kandidátov má spravidla dva kroky:
a) hrubý výber kandidátov kde sa konfrontujú informácie o prihlásených uchádzačoch – dotazníky, odporúčania, potvrdenia o praxi a pod. – s požiadavkovým profilom. U tých uchádzačov kde sa informácie rozchádzajú s požiadavkovým profilom, tým sa oznámi, že nevyhovujú požiadavkám. Ostatní uchádzači podstupujú
b) skúšku spôsobilosti uchádzačov, ktorá je diferencovaná podľa konkrétnych podmienok. Môže ísť o: osobný pohovor, praktickú skúšku spôsobilosti, psychologické testy a pod. Výsledkom skúšky spôsobilosti je rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí uchádzača. Platí zásada, že všetci (i odmietnutí uchádzači) majú byť slušnou formou informovaní o výsledkoch výberového konania. Činnosti spojené so získavaním a výberom pracovníkov sú veľmi citlivou oblasťou personálnej práce a majú vplyv na celú činnosť podniku. Podnik pri nich vstupuje do kontaktu so širšou verejnosťou, spôsob jeho postupu, serióznosť voči uchádzačom i vlastným zamestnancom sa stávajú súčasťou „imidžu“ podniku, zvyšujú sa tak predpoklady pre získanie kvalitných pracovníkov. Táto činnosť sa stáva súčasťou tzv. „podnikovej kultúry“.