Výhody: - iniciatíva pracovníkov,
- vznik nových nápadov,
- naplňovanie kolektívnych cieľov,
- ak všetci s návrhom súhlasia, je takmer isté, že sa uskutoční aj jeho realizácia

Nevýhody: - málo operatívny, zdĺhavý a byrokratický systém
- chýbajú informácie pre rozhodovanie
- jednotlivci nerozhodujú, len vyjadrujú svoj súhlas
- nie je definovaná zodpovednosť za prijatie rozhodnutia
- návrh je vypracovaný a predložený na schválenie až vtedy, ak je problém evidentný

Kaizen - kľúč k japonskému úspechu. Japonský zamestnanci predložia ročne 230-krát viac zlepšovacích návrhov ako nemecký zamestnanci, pričom až 87% z nich sa v Japonsku zrealizuje, v Nemecku je to iba 39%. Rozhodujúcim kľúčom úspechu je stratégia, ktorá dostala označenie Kaizen. Podľa nej má manažment dve úlohy:

1. udržať sa
2. zlepšiť sa

Úlohou Kaizenu je teda vytvoriť manažment pre zmeny. Zmena je v Japonsku súčasťou spôsobu života. Preto je podstatou Kaizenu snaha o zvýšenie kvality, zníženie nákladovosti a v zlepšení plánovania výroby. Existuje názor, že oneskorenie západného manažmentu za japonským je spôsobené absenciou filozofie zlepšovania.


Hlavné vlastnosti japonského systému riadenia:
1. Maximálna efektívnosť
2. Vysoká intenzita zavádzania moderných technológii do výroby
3. Vysoká starostlivosť o pracujúcich
4. Orientácia na zákazníka
Kapitalizmus sa v Japonsku začal v roku 1868 - po revolúcii (Meidži) koniec feudalizmu, bohaté rodiny vytvorili tzv. zaibatsu (niečo ako rodinná firma, ale veľká), skladá sa so 4 častí:
1. Hlavný podnik
2. Satelitná firma
3. Obchodná firma
4. Banka
Od 1960 išiel GDP prudko hore (až 14%).
Dve skupiny faktorov úspechu:
I. Vonkajšie
1. Pomoc od USA (dotácie, subvencie)
1. Dovoz amerických surovín, potravín a iného tovaru do Japonska
2. Financovanie štátnych objednávok/opatrení zo strany USA
3. Vojenské objednávky zo strany USA počas vojny s Kóreou
II. Vnútorné
1. Relatívne lacná pracovná sila (najmä pracujúci z vidieka v meste)
1. Lacné zdroje surovín a palív
2. Nízke vojenské výdavky (ako porazená krajina nemohli veľmi zbrojiť)
Organizačno–riadiace faktory (výrazného charakteru, súvisia so systémom riadenia, s národnými kultúrnymi tradíciami, absorbovanie doktríny medziľudských vzťahov - tieto poznatky psychológie/sociológie im pomohli zdokonaliť riadenie)
Faktory determinujúce japonský systém riadenia

sú nazývané aj piliere:
1. Systém doživotného nájmu robotníkov a úradníkov (celoživotný pracovný pomer - nehrozí prepustenie, vytvára to istoty, spôsobuje zvýšene výkonu - asi 1/3 všetkých zamestnancov - sa uplatňuje hlavne v špičkových odvetviach automobilového a ťažkého priemyslu; celoživotný zamestnanci majú aj vyššie platy; výhody: zvyšuje lojalitu, vernosť, produktivitu, intenzitu práce, znižuje fluktuáciu, zníženie absencií; nevýhody: tvrdé podmienky, veľký počet odpracovaných hodín - nadčasy a i.