Quinn pokladá stratégiu za model alebo plán, ktorý integruje hlavné ciele podniku, politiky a aktivity do súdržného celku. Napokon jestvujú definície, ktoré stratégiu považujú za spôsob ako dosiahnuť ciele. W. F. Glueck definuje v tomto zmysle stratégiu ako jednotný, súhrnný a integrovaný plán, ktorý je navrhnutý, aby zabezpečil dosiahnutie základných cieľov podniku. H. Mintzberg tvrdí, že stratégia je viac ako to čo podnik zamýšľa alebo plánuje vykonať, je to aj to čo skutočne robí. Definuje stratégiu ako zaužívaný model, podľa ktorého sa podnik rozhoduje alebo prakticky koná. G. Johnson a K. Scholes zostavili definíciu stratégie, ktorá kombinuje tradičné i novšie predstavy o stratégii do komplexného celku:
1) Stratégia ako prirodzený výber,
2) Stratégia ako plán,
3) Stratégia ako postupnosť čiastkových krokov,
4) Stratégia ako kultúra,
5) Stratégia ako politika,
6) Stratégia ako vízia.

Vývoj teórie a praxe strategického manažmentu

Uplynulých 50. rokov teórie a praxe strategického riadenia možno identifikovať ako štyri vývojové etapy, ktorý vznik spôsobovala rastúca dynamika a zložitosť podnikateľského prostredia.
Prvá fáza sa začala v 50. rokoch a pokračovala v 60. rokoch. Bolo pre ňu príznačné používanie metód dlhodobého plánovania. Toto obdobie sa vyznačovalo pomerne stabilnými vonkajšími podmienkami a dostatkom zdrojov. Prosperita podnikov závisela najmä od efektívneho využívania vnútorných zdrojov, a preto bolo plánovanie zamerané predovšetkým na interné procesy a ich racionalizáciu.
Druhá vývojová fáza sa objavila na konci 60. a na začiatku 70. rokov a dostala pomenovanie strategické plánovanie. Podnik sa začína považovať za otvorený systém, ktorý závisí od svojho okolia. Strategické plánovanie je založené na podrobnom skúmaní vonkajšieho a vnútorného prostredia. Stanovuje ciele a formuluje stratégiu ako spôsob dosahovania cieľov.
Tretia vývojová fáza, ktorá vznikla v druhej polovici 70. rokov a pretrvala do konca 80. rokov, predstavuje široko založený systém strategického riadenia. Malá pozornosť sa venovala skúmaniu spoľahlivosti a realizovateľnosti stratégie. Strategické riadenie doplnilo strategické plánovanie o implementáciu, hodnotenie a kontrolu stratégie a považuje sa za súvislý proces so spätnou väzbou.
Posledná, štvrtá vývojová fáza strategického riadenia, ktorá sa objavila na začiatku 90. rokov, nemá zatiaľ ustálené jednotné pomenovanie.