Strategický manažment vznikol v prostredí veľkých podnikov vyspelých industriálnych krajín ako reakcia na nové, neznáme a prekvapujúce zmeny v podnikateľskom prostredí, ktorých rozsah, rozmanitosť, hĺbka a okamih vzniku boli nečakané, nezvyčajné a často s fatálnymi dôsledkami. Stratégia a strategické myslenie pritom neboli novinkou. Historické korene siahajú až do staroveku. Strategicky sa uvažovalo vo vojenstve, politike, diplomacii. Potreba rýchleho a účinného ohlasu na zložité externé vplyvy spôsobila, že strategické zručnosti v priebehu 20. storočia postupne začali prenikať aj do sveta podnikania, až sa stali jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Podnik v druhej polovici 20. storočia sa ocitol v prostredí dynamických zmien, ktoré náhle prerastajú do zlomov či hrozivých prepadov. Zvyšuje sa riziko investovania, vzrastá kapitálová náročnosť, stupňuje sa konkurenčný boj, strieda sa hranica medzi národným a globálnym hospodárskym priestorom, v dôsledku technického pokroku zanikajú hranice medzi niektorými odvetviami, zámery konkurentov sú nepredvídateľné, zákazníci sú stále viac a viac prieberčiví. STRATÉGIA A TAKTIKA

Slovo stratégia je odvodené od gréckeho slova strategos (generál) a v širšom kontexte pôvodne označovalo umenie a vedy, ako riadiť vojenské operácie a veliť vojskám. Stratégia rieši základné otázky existencie a rozvoja podniku. Strategické rozhodnutia sú mimoriadne dôležité až kritické. Spravidla sú dlhodobé a poskytujú podniku dostatočnú oporu a orientáciu v zložitom a prementlivom prostredí. Dlhodobosť bola v minulosti zvýrazňovaná ako hlavná vlastnosť stratégie. V dôsledku zrýchľovania a prehlbovania prekvapivých zmien sa akcent na dlhodobosť zmierňuje a do popredia sa dostáva význam, dôležitosť a principiálnosť dôsledkov strategického rozhodnutia pre prežívanie a prosperitu podniku. Stratégia poskytuje pevné a súčasne pružné hranice, v rámci ktorých sa podnik uberá k vytýčenému cieľu. Do konca 70. rokov 20. storočia stratégiu stotožňovali s vopred vytvorenou predstavou o tom, kam a akým spôsobom sa chce podnik dostať. Bola to plánovaná a racionálna úvaha o budúcnosti podniku. Stratégiu pokladali za súbor cieľov, prostriedkov na ich dosiahnutie a pridelených zdrojov. A. Chandler definuje stratégiu ako určenie základných dlhodobých cieľov podniku, spôsoby ich dosiahnutia a alokácia zdrojov nevyhnutných na uskutočnenie týchto cieľov. Iné definície zvýrazňujú ciele ako zložku stratégie. J. B.

Quinn pokladá stratégiu za model alebo plán, ktorý integruje hlavné ciele podniku, politiky a aktivity do súdržného celku. Napokon jestvujú definície, ktoré stratégiu považujú za spôsob ako dosiahnuť ciele. W. F. Glueck definuje v tomto zmysle stratégiu ako jednotný, súhrnný a integrovaný plán, ktorý je navrhnutý, aby zabezpečil dosiahnutie základných cieľov podniku. H. Mintzberg tvrdí, že stratégia je viac ako to čo podnik zamýšľa alebo plánuje vykonať, je to aj to čo skutočne robí. Definuje stratégiu ako zaužívaný model, podľa ktorého sa podnik rozhoduje alebo prakticky koná. G. Johnson a K. Scholes zostavili definíciu stratégie, ktorá kombinuje tradičné i novšie predstavy o stratégii do komplexného celku:
1) Stratégia ako prirodzený výber,
2) Stratégia ako plán,
3) Stratégia ako postupnosť čiastkových krokov,
4) Stratégia ako kultúra,
5) Stratégia ako politika,
6) Stratégia ako vízia.

Vývoj teórie a praxe strategického manažmentu

Uplynulých 50. rokov teórie a praxe strategického riadenia možno identifikovať ako štyri vývojové etapy, ktorý vznik spôsobovala rastúca dynamika a zložitosť podnikateľského prostredia.
Prvá fáza sa začala v 50. rokoch a pokračovala v 60. rokoch. Bolo pre ňu príznačné používanie metód dlhodobého plánovania. Toto obdobie sa vyznačovalo pomerne stabilnými vonkajšími podmienkami a dostatkom zdrojov. Prosperita podnikov závisela najmä od efektívneho využívania vnútorných zdrojov, a preto bolo plánovanie zamerané predovšetkým na interné procesy a ich racionalizáciu.
Druhá vývojová fáza sa objavila na konci 60. a na začiatku 70. rokov a dostala pomenovanie strategické plánovanie. Podnik sa začína považovať za otvorený systém, ktorý závisí od svojho okolia. Strategické plánovanie je založené na podrobnom skúmaní vonkajšieho a vnútorného prostredia. Stanovuje ciele a formuluje stratégiu ako spôsob dosahovania cieľov.
Tretia vývojová fáza, ktorá vznikla v druhej polovici 70. rokov a pretrvala do konca 80. rokov, predstavuje široko založený systém strategického riadenia. Malá pozornosť sa venovala skúmaniu spoľahlivosti a realizovateľnosti stratégie. Strategické riadenie doplnilo strategické plánovanie o implementáciu, hodnotenie a kontrolu stratégie a považuje sa za súvislý proces so spätnou väzbou.
Posledná, štvrtá vývojová fáza strategického riadenia, ktorá sa objavila na začiatku 90. rokov, nemá zatiaľ ustálené jednotné pomenovanie.

Najčastejšie sa objavujú pojmy strategické riadenie založené na zmene, spolupracujúce stratégie sa prejavujú v zakladaní strategických aliancií, partnerstiev a sietí, a superkonkurencia, ktorá založená na výraznej konkurenčnej výhode.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk