Rosenzweig autor psychologického frustračného testu, ktorým sa zisťujú viaceré i neagresívne reakcie na frustráciu. Hromadenie frustrácie zvyšuje napätie, pričom slovná agresia formou hádky sa môže preniesť aj na iné osoby ( prenos emócii – muž si „vyleje“ zlosť zo zamestnania na manželku alebo deti ). Čerstvá frustrácia nad hranicou frustračnej tolerancie sa dáva so súvislosti aj s poruchami správania. Ale aj jednorázové frustrácie spojené s napätím vyúsťujú do nezvládnuteľných výbuchov hnevu, nespokojnosti až deštrukcie, ktorá býva priamo úmerná miere blokovania dosahovania cieľa, respektíve miere prekážky. Podľa S. Rosenzweiga môže byť hnev a nepriateľstvo zamerané na iných, ale aj na seba, čo potom zohráva úlohu pri neurotickom sebaobraze
Obranné reakcie na frustráciu
1. Agresívna reakcia – je veľmi častá, pričom sa môže agresivita obrátiť proti iným ľuďom, predmetom v okolí ale môže byť obrátená do vlastného vnútra.
2. Regresívan reakcia – znamená, že sa frustrovaný správa neprimerane svojmu veku, klesá na menejvyspelú úroveň správania.
3. Úuniková reakcia – uniká zo situácie, vzdáva sa svojho cieľa. Prejavuje sa pasivitou, spája sa so sebapodceňovaním.
4. Represívna reakcia – frustrovaný akoby sa vzdal svojho cieľa, cieľ je však iba potlačený a pôsobí ďalej.
5. Kompenzačná reakcia – namiesto pôvodného cieľa ktorý sa neuskutočnil si nájdeme iný
6. Fantazijná reakcia – pokiaľ neuskutočníme cieľ v skutočnosti snažíme sa o jeho uskutočnenie vo fantázii. 7. Bagatelizujúca reakcia – uľahčenie vytýčeného cieľa. Znižuje príťažlivosť jeho dosiahnutia pre frustrujúceho.
8. Konštruovaná – vedie k správaniu ktoré je opakom správanie, ktoré by malo viesť k uskutočneniu cieľa.
9. Projektívna reakcia – frustrovaný premieta svoje negatívne vlastnosti na iných, vinu za vlastné zlyhanie pripisuje iným ľuďom, alebo „objektívnym osobnostiam“.
10. Autistická reakcia – je charaketerizovaná uzavretím sa, únikom od objektívnej skutočnosti.
11. Racionalizačná reakcia – znamená ospravedlňovanie a vysvetlovanie vlastného správania prostredníctvom dodatočných dôvodov.
12. Identifikačná reakcia – flustrovaný prekonáva flustráciu tým, že sa stotožní s inou osobou.
Stres v pracovnej motivácii
Stres možno všeobecne popísať ako záťažovú situáciu vyžadujúcu mimoriadnu aktivitu autoregulačného systému organizmu jedinca. Stres je pocit ktorý zažívame, ak situáciu hodnotíme ako hrozbu alebo výzvu.
Vplyvom pôsobenia stresu sa mení fyziologicý i psychický stav jedinca.