Základom psychického stresu je nevyriešenie alebo odkladanie riešenia vnútorného konfliktu medzi protikladmi motivačnými tendenciami
Aby aktuálny stres vznikol, sú dôležité dve podmienky:
1. nedostatok alebo prebytok stimuácie
2. dvojakosť alebo konflikt
Členenie z hľadiska pôsobenia stresorov v čase:
1. krátkodobé stresory – sem patrí pr. vyrušovanie pri práci, fyzikálne ohrozenie, neočakávaná situácia, vplyv fyzikálneho prostredia, informačné preťaženie a podobne.
2. dlhodobé stresory – patrí sem dlhodobé osamotenie, izolácia, dlhotrvajúca činnosť vyvolávajúca únavu.
Z hľadiska prostredia, z ktorého stresory vychádzajú ich možno členiť:
1. stresory vychádzajúce z fyzikálneho prostredia – teplota, vlhkosť, osvetlenia, hluk a pod. 2. stresory súvisiace s intenzitou práce
3. stresory súvisiace s medziľudskými vzťahmi – negatívne interpersonálne vzťahy, nedostatok času, zodpovednosť, nadmerné pracovné tempo, neprimerané ašpirácie.
Pôsobenie stresov má odozvu tak vo fyziognómii človeka. zvýšenie krvného tlaku, žalúdočné ťažkosti, bolesti hlavy a iné, ako i v psychických problémoch – poruchy vnímania, pozornosti, emocionálne napätie.
H. Seley identifikoval tzv. všeobecný adaptačný syndróm GAS zahrňujúci nešpecifické zmeny pôsobenia stresora v troch fázach:
1. Alarmujúca fáza – v tejto fáze si jedinec uvedomuje stres a prežíva ho ako určitú paniku. Stres vníma buď ako hrozbu alebo ako výzvu. Mobilizuje sa energia, dochádza k zvýšeniu hladiny adrenalínu a iných hormónov, k zintenzívneniu dýchania, zvýšeniu tlaku a podobne.
2. Fáza rezistencie – v tejto fáze sú ďalej vyčerpávané obranné látky a mechanizmy. Organizmus sa postupne dostáva do homeostázy, snaží sa reparovať „škody“ spôsobené stresormi.
3. Fáza vyčerpania – k vyčerpaniu dochádza, ako organizmus ostáva v stave vysokého stresu po dlhú dobu a nie je schopný „opraviť“ spôsobené škody. Vyčerpanie sa prejaví napríklad zlyhaním činnosti vnútorných orgánov, potlačená je funkcia imunitného systému, organizmus je náchylný k chorobám, dochádza k emocionálnej labilite.
Použitá literatúra:
Daniel, J. a kol.: Psychické aspekty pracovného prostredia, Práca, Bratislava, 1976
Ďurič, L. – Bratská, M. a kol.: Pedagogická psychológia , Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava, 1997.