Monetárna politika

Monetárna politika
Vymedzenie pojmov

Ř Forma hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a úrokovej miery s cieľom ovplyvniť rozhodujúce makroekonomické veličiny
Základné východiskové determinanty MP:
a) Úloha peňazí v ekonomike a pri rozhodovaní ekonomických subjektov
b) Postavenie centrálnej emosnej banky
c) Existujúca štruktúra bankového systému
d) Rozsah a intenzita platobného styku so zahraničím a systém menového kurzu
Ciele MP:
- Ochrana integrity národného finančného systému
- Stabilita meny
- Kontrola inflácie
Hlavným subjektom MP je centrálna banka (CB) k dispozícii nástroje na presadzovanie základných ekonomických cieľov štátu: dosiahnutie plnej zamestnanosti, stabilnej cenovej hladiny, udržateľného ekonomického rastu a prevná pzícia platobnej bilancie so svetom. Dosiahnutie všetkých týchto cieľov súčasne je však extrémne náročné , pretože tieto ciele sú často konfliktné.

Nepriame nástroje MP, ktorými može CB ovplyvňovať bankové zdroje, ponuku peňazí a úrokové sadzby:
· Operácie na voľnom trhu
· Politika diskontnej sazdby
· Zmena podielu povinných rezerv
· Intervencie na devízových trhoch a iné
Ak sa ekonomika vyvíja uspokojivo, može CB rozhodnúť, že ponechá ponuku peňazí a úrokové sadzby na ich doterajších úrovni. Ak však existujúce prostredie podnecuje infláciu, može sa rozhodnúť pre sprísnenie MP. Začne uplatňnovať politiku ťažko dostupných peňazí, to znamená, že obmedzuje ponuku peňazí. Ide o reštriktívnu monetárnu politiku.
Ak hrozí recesia, do ekonomiky možno vtlačiť ďalšie peňažné zdroje, ktoré zvýšia ponuku peňazí a znížia úrokové sadzby. Tým sa zvýši úroveň produktu, zamestnanosti a zlepší sa pozícia platobnej bilancie. Vtedy ide o expanzívnu monetárnu politiku.

Peňažný mechanizmus
- znamená, ako sa zmeny v úponuke peňazí transformujú do zmien v produkte, zamestnanosti a cenách
Zmena v ponuke peňazí a úrokových sadzbách ovplyvňujú rast reálneho produktu iba krátkodobo, najmä vtedy, ak existujú voľné zdroje. Ceny a mzdy sú nepružné. V dlhom období sa však ceny a mzdy prispôsobujú, účinky peňazí na produkt sa zmenšujú a prevládajú účinky na ceny.
Peňažné zmeny majú takisto vplyv aj na zahraničný obchod a menový kurz. Ak totiž v ekonomike rastú úrokové sadzby, priťahuje to záujem finančných investorov o cenné papiere danej ekonomiky, čo vedie k zhodnoteniu meny. Vyskoý kurz meny stimuluje dovoz a brzdí vývoz, pretože domáce tovary sú relatívne drahšie.

Klesá čistý export, a teda aj reálny HDP, a klesajú aj ceny.

Pohľady na vplyv monetárnej politiky na základné makroekonomické ciele v ekonomickej teórii:
1. Monetaristický pohľad – stabilná ekonomika, tendencia k plnej zamestnanosti, bez inflácie ak nie sú žiadne zásahy
- odmietajú regulujúcu úlohu úrokovej miery
- regulovanie množstva peňazí zo strany ponuky cez nepriame nástroje
- MP nemôže dlhodobo ovplyvňovať reálny HDP→peniaze neutrálna funkcia
- Uplatňovanie tzv. nezávislej MP →stále tempo rastu množstva peňazí
2. Neokeynesovci – vládne výdavky, daňová (fiškálna) politika a tiež peňažná a úverová politika majú teda dôležitú úulohu pro ovplyvňovaní inflácie a nezamestnanosti, ako aj ostatných cieľov ekonomiky
- rozhodujúcu úlohu má úroková miera, pretože tá je mierou nákladov na financovanie nových investičných výdavkov, ktoré sú najmenej stálym komponentom agregatného dopytu

3. Ekonómia strany ponuky – tvrdia, že problémy inflácie a nezamestnanosti treba riešiť zo strany ponuky stimuláciou súkromných investícií a zvyšovaním úspor na financovanie týchto investícií

Nástroje monetárnej politiky
a) Operácie na voľnom trhu – sú rýchle, pružné, vopred možno určiť presnú zmenu množstva peňazí, týmto nástrojom možno meniť ponuku peňazí aj o malé sumy
b) Politika diskontnej sadzby – významný nástroj MP do konca 70. rokoch, v súčasnosti menej významná, je to úroková sadzba, za ktorú poskytuje úvery CB obchodným bankám, v prípade, že nemajú dostatok zdrojov
c) Politika povinných minimálnych rezerv – slúži na zabezpečenie likvidity a solventnosti bankového sektora, ale najmä su nástrojom CB na ovplyvňovanie a regulovanie množstva peňazí, teda ponuky peňazí, veľkou a náhlou zmenou
d) Intervencie na devízových trhoch – nákup a predaj mien iných krajín CB s cieľom ovlplyvňovať menové kurzy alebo menové trhy; uskutočňuju sa vtedy, keď uplatňuje systém pevného, resp. relatívne prevného menového kurzu

Postavenie a úloha centrálnej banky v ekonomike
Znaky vytvárajúce efektívnu nezávislosť centrálnych bánk:
Ř Finančná nezávislosť – samostatné rozhodovanie o rozpočte
Ř Funkčná nezávislosť – plná zodpovednosť CB za zabezpečenie cenovej stability
Ř Inštitucionálna nezávislosť
Ř Personálna nezávislosť – predstavitelia CB nemôžu byť prakticky odvolaní výkonnou mocou


Funckie centrálnej banky
Ř Emisia peňazí – právo emitovať vlastnú menu
Ř Banka pre štát – spravuje účty štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a štátncyh účelových fondov
Ř Banka pre komerčné banky a iné úverové inštitúcie – vedie účty komerčných bánk, poskytuje im úver atď.
Ř Uskutočňovanie monetárnej politiky – používanie roznych nástrojov na zabezpečenie zakladných ek.

cieľov
Ř Správkýňa menových rezerv v zlate a iných devízových hodnôt – vyhlasuje menový kurz, stanovuje podmienky pre obchodovanie so zlatom, vydáva cenné papiere znejúce na cudziu menu
Ř Orgán bankového dohľadu – nad činnosťou komerčných bánk a ostatných úverových inštitúcií.

Zdroje:

Ekonomia - ucebnica EUBA, Samuelson -