Ekonómia

EKONÓMIA je veda o tom ako spoločnosť využíva vzácne zdroje, vyrába z nich statky a ako ich rozdeľuje medzi obyvateľov. Ekonómia má dve súčasti:
1. mikroekonómia (skúma jednotlivé časti hospodárstva a ich správanie sa, podniky, domácnosti, jednotli.)
2. makroekonómia (skúma hospodárstvo ako celok, nezamestnanosť, stabilita meny)
POTREBA
- pocit nedostatku, uspokojujú sa statkami
- piť, jesť
- životne nevyhnutné (primárne)
- luxusné (sekundárne)
- ekonomické (uspokojujú sa statkami, ktoré sú výsledkom výroby)
- neekonomické (preplávať bazén....nepotrebné,dopíňajú )

STATOK
- uspokojuje potreby
- mlieko, voda
- materiálne (pero,zošit)
- nemateriálne (služby)
- voľné(v prírode, voda)
- ekonomické (výsledok výroby)
- spotrebné (konečná spotreba, toaletný papier)
- investičné (výroba ďalších statkov, stroje)

SPOTREBA
-uspokojovanie potrieb statkami

Vývoj ekonomického myslenia - v ANTICKOM GRÉCKU (súčasť fylozofie, Aristoteles)
-  v STAROVEKOM RÍME (tiež, Cicero, Seneca)
MERKANTILISTI
- 14.st. – pol.18. st.
- prispelo k formovaniu ekonómie ako vedy
- základ pre vyčlenenie ek. z prúdu fylozofie
- základ bohatstva ako DRAHÉ KOVY-vlastná ťažba
- obchodovanie (výmena)
- získanie kolónií

FYZIOKRATIZMUS
- od pol. 18.st. vo Francúzsku
- základ bohatstva PODA a PRÍRODA a najdôležitejšia činnosť je poľnohospodárstvo

KLASICKÁ ŠKOLA
- Adam Smith
- základ bohatstva PRÁCA
- trhový princíp ako „Neviditeľná ruka“ (trh riadi hospodárstvo sám a nepotrebuje zásahy zo strany štátu, trh vedie trhové subjekty, a vedie tých ktorí na ňom vystupujú, aby uspokojovali svoje ciele ale napĺňali ciele ostatných tj. uspokoj svoje potreby a potreby iných)
T.R.MALTHUS
-zdroj bohatstva živá aj mŕtva práca KAPITÁL

KEYNESOVSTVO
-J.M.Keynes
-zaoberal sa makroekonómiou
-podporuje zásahy štátu do trhového mechanizmu, ekonomiky

ostatní:
-Samuelson
-Friedman

VÝROBNÉ FAKTORY
-všetko to, čo potrebuje podnik aby mohol vyrábať statky
-sú vstupy do výroby a ich kombináciou vznikajú statky, ktoré sú výstupmi

VSTUPY (input) VÝROBA VÝSTUPY (output)
Pôda, prírodné zdroje Ich kapitálové statky (investičné)
Práca kombinácia spotrebné statky
Kapitál vo výrobe služby

- PODA A PRÍRODNÉ ZDROJE
- prírodný charakter a nemožno ich vyrábať (Palivá, minerálne látky a stromy)
- PRÁCA
- cieľavedomá činnosť človeka s cielom vyrobiť statky a tak uspokojovať potreby, PRACOVNÁ SILA (súhrn duševných a psychických schopností človeka) sa nerovná práci
- KAPITÁL
- výsledok výroby, slúži na výrobu ďalších statkov
- Peňažný (možno ho premeniť na fyzický, peniaze, cenné papiere....)
- Fyzický (stroje, budovy, zariadenia.....)

DEĽBA PRÁCE
- prirodzená (muž-žena)
- spoločenská (oddelenie pastierstva od poľnohosp.)
( - // - remesiel od poľnohosp. )
( - // - obchodu od ostatných činností )
- dôsledok DP je VÝMENA
 -NATURÁLNA (tovar za tovar, Barter, najstaršia)
- PROSTREDNÍCTVOM VŠEOBEC. EKVIVALENTU (pomocou jedného tovaru vyjadríme hodnotu, napr. kedysi plátno, sú to tovarové peniaze)
- PEŇAŽNÁ (predaj a nákup)
PENIAZE sú všeobecný ekvivalent a zároveň aj špecifický tovar.

HOSPODÁRSTVO je činnosť ľudí združených do hospodárskych jednotiek s cieľom vyrobiť statky a služby. Poznáme dve jednotky hospodárstva:1. Podniky (výrobcovia)
2. Domácnosti (spotrebitelia)
Jednotlivec nemôže žiť izolovane aby uspokojil svoje potreby, preto vznikajú hosp. subjekty, ktoré majú za úlohu vyrobiť statky. Človek teda je univerzálny spotrebiteľ (spotrebuje rôzne statky) ale je len špecifický výrobca (vykonáva len niaku činnosť).
Každé hospodárstvo si dáva 3 základné otázky

-ČO VYRÁBAŤ (aký tovar, statky, koľko)
-AKO VYRÁBAŤ (efektívne/neefektívne, spôsob, technológie)
-PRE KOHO (ako rozdeliť statky, kto a ako bude stanovať ceny)
Poznáme 3 typy ekonomík
1. Podľa tradície, zvyku a inštinktu TRADIČNÉ HOSPODÁRSTVO
2. Podľa príkazu PRÍKAZOVÁ EKONOMIKA
3. Padľa trhu TRHOVÁ EKONOMIKA

1. - bol typický pre primitívne spol. (prvotnopospolná)
- dedí sa z pokolenia na pokolenie, zaužívané pravidlá
- výroba neefektívna, tempo pomalé
- tradícia v menej rozvinutých krajinách

2. - v prvotnopospolnej, otrokárskej a feudálnej spol., ale najviac v 20. st v centrálne plánovaných ekonomikách
- vyrábalo sa tak ako bolo určené z centrálu a preto bola výroba neefektívna, plytvanie výr. faktorov
- výroba na sklade, z hora je stanovené aj pre koho a za koľko vyrábať

3. - Podniky sa rozhodujú same čo a ako vyrobia na základe info z trhu
- Výroba je efektívna, cenu určuje trh, ktorý ukazuje či je o výrobok záujem- CENOVÝ SYSTÉM
- Slobodné rozhodovanie a voľba trhových subjektov
- Statky sa rozdeľujú podľa prijmov a tie od voľby druhu práce a nasadenia v práci

ZMIEŠANÁ EKONOMIKA je hosp., ktoré funguje na princípe trhu ale je dopľňané zásahmi zo strany štátu.
Štát plní rôzne funkcie
- osvetlenie
- star. o verejné komunikácie
- ochrana
- bezpečnosť
- star. o životné prostredie
HOSPODÁRSKE SUBJEKTY
DOMÁCNOSTI
- sú ekonomické jednotky, ktoré tvoria skupiny jednotlivcov a majú určité typické črty
- používajú spoločne svoje prijmy
- spoločne vlastnia majetok
- spoločne prijímajú ekon. rozhodnutia
- na trhu vystupuje ako kupujúci tovarov, služieb a statkov a predávajúci výr. faktorov najmä práce
- z predaja majú určité prijmy a tie potom využijú na kúpu statkov, čím im zase vzniknú výdavky
- majú cieľ uspokojiť potreby členov domácnosti

PODNIKY
- samostatná hosp. jednotka
- využíva výr. faktory a vyrába tak statky určené na predaj
- má dva hlavné znaky
1. EKONOMICKÁ SAMOSTATNOSŤ- podnik si sám rozhoduje o zákl. otázkach a samostatne uskutočňuje svoju činnosť, sám si zháňa fin. prostriedky a sám rozhoduje o použití zisku (všetko sám, nepotrebuje štát)
2. PRÁVNA SUBJEKTIVITA- podnik vystupuje vo vlastnom mene, môže uzatvárať zmluvy ale musí dodržať podmienky zo zmluvy vyplývajúce, zapisuje sa do obchodného registra
-kupuje výr. faktory a predáva tovary, služby a statky, získava tým fin. prostriedky (prijmy), ktoré použije na ďalšiu výrobu
-cieľ má maximalizovať zisk a za predaj sa snaží získať viac ako za kúpu výr. faktorov

ŠTÁT
- špecifický subjekt trhu, na trh vstupuje s cieľom ovplyvniť správanie podnikov a domácností aby využili vzácne zdroje čo naefektívnejšie a tak uspokojili potreby obyvateľstva
- určuje všeobecné pravidlá pre hosp. subjekty
- kupuje výr. faktory aj statky prostredníctvom štátnych objednávok
- predáva výr. faktory a statky prostredníctvom štátnych alebo čiastočne štátnych podnikov
- cieľ má splniť funkcie štátu ako EFEKTÍVNOSŤ (podpora konkurencie a zabraňovanie monopolov)
STABILITA (snaha podporiť vyrovnaný hosp. vývol)
ROVNOSŤ (rovnaké podmienky-príliš buhatý a chudobný,podpora sociálne slabšie skupiny, osvetlenie, armáda, polícia...)

TRH, PONUKA, DOPYT, NEDOSTATOK,PREBYTOK
TRH je miesto kde sa stretávajú kupujúci a predajcovia, miesto kde sa stretáva ponuka s dopytom a proces pri ktorpm sa navzájom ovplyvňujú kupujúci a predávajúci pri určovaní cien a množstva predávaných, resp. kupovaných statkov.
TRHY ROZDEĽUJEME:
1.Z územného hľadiska
- MIESTNY (typické miestne špeciality,langoše, bryndza)
- NÁRODNÝ (v rámci 1 štátu)
- REGIONÁLNY (niekoľko susediacich národných trhov, napr.
Európsky trh)
- SVETOVÝ (výsledkom medzinárodnej DP a keďže zákazník má výber medzi domácim alebo zahraničným výrobkom, musí výrobca prihliadnuť aj na zahr. trh aby uspel )
2.Z vecného hľadiska
- ČIASTKOVÝ (1 statok sa predvádza a kupuje, model)
- AGREGÁTNY (celkový, súhrnný, trh všetkých tovarov a služieb, reálny trh)
3. Z hľadiska predmetu kúpy a predaja
- TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV (podniky si tak zaobstarávajú vstupy, domácnosti ponúkajú prácu)
- trh práce
- trh pôdy
- kapitálový trh
- TRH SPOTREBNÝCH STATKOV (s výstupmi výrobného procesu podnikov)

TRHOVÝ MECHANIZMUS
- systém pre neúmyselnú koordináciu domácností a podnikov pomocou cien
- nevymyslel ho nikto, vyvinul sa sám, nemá centrálne riadenie a nikto doňho nezasahuje, funguje sám
- je to systém viacerých prvkov, ktoré udržujú poriadok v ekonomike, a každý subjekt sa správa tak aby uspokojil svoje potreby ale aby musel uspokojiť potreby iných
- prvky sú dopyt, ponuka a cena

DOPYT
- kupujúci
- požadované množstvo statkov, ktoré chcú spotrebitelia za určitú cenu kúpiť
- vzťah medzi cenou s množstvom znázorňuje krivka dopytu, ktorá je klesajúca, pretože platí, že z RASTÚCOU cenou KLESÁ dopyt
- závisí od ceny, prijmov spotrebiteľa ale aj individuálnych preferencií spotrebiteľov a tiež od elasticity dopytu (vyjadruje do akej miery zmena ceny ovplyvní zmenu veľkosti dopytu, ak je dopyt nepružný, má zmena ceny malý vplyv na požadované množstvo)

PONUKA
- požadované množstvo statkov, ktoré chcú výrobcovia za určitú cenu predať
- čím je cena vyššia, tým sa to predajcom viac oplatí, ak je menšia, tak sa im to oplatí menej
- medzi cenou a ponukou je priamoúmerný vzťah, znázrňuje ho krivka ponuky, ktorá je rastúca. P

ROVNOVÁHA PONUKY A DOPYTU
Ponuka a dopyt sa na trhu vzájomne ovplyvňujú a vytvárajú rovnovážnu cenu a rovnovážne množstvo. Pri určitej cene sa rovná množstvo, ktoré chcú predajcovia predať, množstvu, ktoré chcú kupujúci kúpiť.
Rovnovážna cena znamená, že domácnosti a výrobcovia AKO KEBY sa dohodli na určitej cene pri ktorej sa množstvo tovaru, ktoré chcú kupujúci kúpiť rovná presne množstvu, ktoré chcú predávajúci predať. Táto cena je zriedkavá a je na krátku dobu. Skutočná cena kolíše okolo rovnovážneho stavu.

PREBYTOK
Stav na trhu, keď je PONUKA VYŠŠIA AKO DOPYT, na trhu je teda viac výrobkov ako chcú kupujúci za danú cenu kúpiť, preto musia predávajúci cenu znížiť => dopyt rastie,ponuka klesá, vytvorí sa dočasná rovnovážna medzi ponukou a dopytom.

NEDOSTATOK
Stav na trhu, keď je PONUKA MENŠIA AKO DOPYT. Zvýšia cenu ale tým sa zmenší dopyt. Výrobcov však vyššia cena podnieti k zvýšeniu ponuky, ponuka rastie.
Výsledkom je dočasná rovnováha na trhu a potom prebytok.

KONKURENCIA
- proces pri ktorom sa stretávajú rôzne ekonomické záujmy rôznych ekonomických subjektov na trhu
- delíme ju na:
1. konkurencia medzi ponukou a dopytom
2. konkurencia na strane ponuky
3. konkurencia na strane dopytu

A. dokonalá konkurencia
B. nedokonalá kokurencia

1. KONKURENCIA MEDZI PONUKOU A DOPYTOM
- kon. medzi výrobcami a spotrebiteľmi
- výrobcovia chcú výrobok predať draho, ale spotrebitelie chcú kúpiť lacno
- riešením je kompromis, rovnovážna cena na ktorej sa dohodnú obe strany a ktorá obidvom vyhovuje

2. KONKURENCIA NA STRANE PONUKY
- kon. medzi výrobcami
- na trhu vznikne hlavne ak je prebytok (ponuka vyššia ako dopyt)
- výrobca zníži svoje náklady, aby aj pri nižšej cene dosahoval ziska a tak vyradil konkurenciu
- boj medzi konkurentami, boj o prežitie

3. KONKURENCIA NA STRANE DOPYTU
- kon. medzi spotrebiteľmi
- kúpiť čo najlepšie chce každý (kvalitne a lacno)
- na trhu vznikne hlavne ke´d je nedostatok (ponuka menššia ako dopyt)

1. CENOVÁ tj. Výrobcovia využívajú jej cenu na prilákanie spotrebiteľov (znižovanie), a sú ochotný vzdať sa časti zisku (znížia cenu) aby zničili konkurenciu. Chce ovládnuť trh aby mal potom neskôr väčšie zisky
2. NECENOVÁ tj. Tiež chce prilákať spotrebitela, napr. zvyšovaním kvality výrobku, reklamou, akciami, darčekmi, lákavý obal, predaj na splátky.... A. DOKONALÁ KONKURENCIA
- existovala by v prípade ak by boli splnené určité podmienky:
- na trhu určitého tovaru existuje veľa menších výrobkov (čiastkový trh)
- výrobky sú rovnaké, neodlišujú sa zo svojimy vlastnosťami (spotrebitelovi je jedno od koho si tovar kúpi)
- nikto nieje taký silný, že by bol schopný ovplyvniť trh

 ceny sa vytvárajú pôsobením ponuky a dopytu
 napr. trhoviská s poĺnohospodárskymi plodinami, kde je jediná cesta ako zvýšiť zisk je znížiť náklady
-hnací motor rastu produktivity práce
-štát sa snaží vytvárať podmienky, prostredie pre dok.kon.

B.NEDOKONALÁ KONKURENCIA
- prevláda na trhu ak:
- ak výrobcovia ponúkajú tovar, ktorý sa skutočnými alebo vymyslenými vlastnosťami odlišuje od produktu iného výrobcu (spotrebitelia ho z niakeho dôvodu uprednostňujú napr. reklamou)
- ich ponuka zaberá určitú časť na trhu a tým môže trh do určitej miery výrobca ovplyvniť, určiť podmienky, cenu (je rôzna možnosť ovplyvniť trh a závisí od situácie na trhu)

MONOPOL
- výrobu určitého statku zabezpečuje len jedna firma
- neexistuje tu teda konkurencia
- firma môže určovať cenu a tak zvýšiť zisky bez toho že by musela zvýšiť náklady.
- neefektívny výroba, plytvanie vzácnymi zdrojmi
- štát sa snaží zabraňovať vzniku monopolov, napr daňovou politikou, proti monopolnými zákonmi, regulovaním cien
- niekedy ich štát sám vytvára a to v odvetviach v ktorých chce presadzovať svoje záujmy a v strategických odvetviach

OLIGOPOL
- OLI-málo, z grétskeho jazyka
- forma ned. Kon, keď sa niekoľko málo firiem rozhodujúcim spôsobom podiela n aovládaní trhu
- najčastejšie sa vytvára v odvetviach ako napr. výroba lietadiel, áut, mobilný operátori, ťažba nerastov
- tieto firmy si konkurujú navzájom, ale váčšinou necenovo

POLYPOL (monopolistická konkurencia)
- POLY-veľa
- na trhu existuje veľa firiem, veľa výrobcov, čiže každá pokrýva len malú časť trhu, tj. Nemôže trh ovládať
- produkty sa od seba aspoň trochu odlišujú (značkou, kvalitou....)
- NIEJE TO KONKURENCIA MEDZI MONOPOLMY
- vyskytuje sa v odvetviach bežnej spotreby (potraviny, nápoje, oblečenie)
Rôznorodosť, ktorú spotrebiteľ vyžaduje, umožňuje každému výrobcovy dosahovať malú trhovú moc.
FORMY/ZNAKYDOKONALÁ
KONKURENCIA
MONOPOL.
KONKURENCIA
(POLYPOL)
OLIGOPOL
MONOPOL

POČET FIRIEMVeľa, žiadna neovláda trhVeľa firiem
Málo ale veľkých
1 veľká
ODLIŠNOSŤ
VÝROBKOVŽiadna
OdlišnosťČiastošná
OdlišnosťČiastočná odlišnosť
Napr. značkaŽiadna odlišnosť, lebo je len jedna
KONTROLA
CIEN Žiadna, cenu
Určuje trhDo určitej miery, závisí od podmienokDo určitej miery, niekedy vplyv cenového vodcuSkoro
Neobmedzená

ĽAHKOSŤ VSTUPU NA TRHURelatívne
ĽahkoReletívne
ĽahkoVeľmi ťažko, musí mať veľa peňazí, dobry nápad a kvalituVeľmi ťažko, musí mať veľa peňazí, dobry nápad a kvalitu.